Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Katarínsky Vtáčnik

Dátum konania: 24. 11. 2018

Trasa: Lehota pod Vtáčnikom – Jančekova skala – Jarabá skala – Malá Homôľka – Vtáčnik 1346 m – Gepňárova dolina – Kamenec pod Vtáčnikom – Zemianske Kostoľany (26 km).

Pekným autobusom od Švajlena sa do Lehoty odviezlo 27 turistov. Za dedinou sme kráčali kamennou cestou. Doviedla nás do kameňolomu. Našťastie sa v ňom nepracovalo. Len priviazaný pes si štekotom robil svoju prácu. Kameňolom je to poriadny. Vietor fúkal ako deti pri zhášaní tortových sviečok. Drevená smerovka nás upozornila na odbočku k Jančekovej skale. Je na nej nový nerezový kríž. Je to aj lezecká oblasť. Výhľad bol ako do kanvy mlieka. Aj tu fúkali silné vetry. Tie už nechcem prirovnávať k iným vetrom. Jančekova skala určite stojí za dlhšiu zastávku. Teraz je pred nami jediná úloha. Trafiť na červenú značku. S dobrým navigátorom to nebol problém. Pri Jarabej skale sa odpojilo päťčlenné družstvo a pokračovalo do Podhradia. Ostatní v silnejúcom vetri, ktorý roztrhal turistické pole, pokračovali ďalej. Na Malú Homôlku to bolo trápenie v krásnom prostredí. Silná námraza vytvárala rozprávkové tvary. Výstup na vrchol Vtáčnika po zľadovatenom teréne bol dobrodružný. Prežili všetci. Vrcholové plató bolo na zahryznutie. Aj sme sa toho držali. Zjedli sme všetky dobroty. Cukrárkam ďakujeme. Pomerne skoro pod vrcholom sa stratila snehová krása a začal blatový realizmus. O šmyky nebola núdza. To najhoršie nás ešte len čakalo. Nekonečná cesta po asfaltke až do Zemianskych Kostolian. Tí, čo robia cestovné poriadky, nie sú turisti. Inak by dali aspoň jeden autobus ako prípoj k vlakom. Chceli sme zostať v prvej krčme v Kamenci pod podmienkou, že nám krčmár zoženie odvoz na stanicu. Neprejavil snahu. Ešte by sme mu to tam zablatili.

Zapísal Peter.

Fero P. posiela na čítanie pre všetkých. Ku skale sa viaže legenda o nenaplnenej láske. Datuje sa do obdobia tureckých bojov pred päťsto rokmi, kedy kvôli veľkej biede obyčajného ľudu vznikali mnohé zbojnícke skupiny. Jednu z nich viedol bojom ostrieľaný vojak Janček. Raz sa im podarilo dostať až na hrad Sivý Kameň, kde však boli nakoniec zajatí a majiteľ hradu Majténi rozhodol, že ešte v ten deň musia byť popravení. Celé to pozorovala jeho dcéra, ktorá v Jančekovi spoznala svojho záchrancu z detstva. Keď svojmu otcovi vyrozprávala, ako ju Janček kedysi zachránil pred Turkami, udelil mu milosť. Celú noc potom strávili spolu spomínaním na deň, keď sa prvý raz stretli. Keď sa Uliša ráno zobudila, po Jančekovi nebolo ani stopy. Utekala ho hľadať a zbadala ho hore na skale. Ten, chtiac sa dostať čo najskôr dole za svojou láskou, zabudol na opatrnosť a zrútil sa zo skaly. Uliša sa nikdy nevydala a na počesť jej milovaného dostalo miesto názov Jančekova skala.

Fotografie z podujatia Katarínsky Vtáčnik.