Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Ide vláčik motoráčik 2

Dátum konania: 28. 7. 2017

Minuloročný partneri z Modrého horizontu v tomto roku nebolo aktívni. Voľnú kapacitu sme mali 110 miest. Jednalo sa o jeden motorový vozeň a jeden drevený. Nakoniec nás bolo 92 zákazníkov + obsluha vlaku.

1. deň, piatok, 28. 7. 2017

Vlakom: Topoľčany – Handlová – Kremnica – Zvolen – Hontianske Tesáre

Ráno bol odchod o 6,30. Pri nastupovaní boli zmätky, ale nikto nebol vážne zranený. Počasie nádherné, ľudia sa hneď pustili so susedmi do reči. Vláčik hrkotal, drkotal ale spoľahlivo ťahal.

Pešo: Dúpence – jedno, dvoj a osemdierka

Zo stanice sa dlhý had vydal hľadať Dúpence. Sú to otvory v sopečných tufoch. Pravdepodobne slúžili na uskladnenie potravín vo vojnových časoch. Najskôr ideme k osemdierke. Už z diaľky počujem vzrušené hlasy. Že by to bolo až také? Dramaticky sa ukázal výstup. V skalnej kolmej stene úzka lávka. Niekto tam osadil reťaze. Našťastie. Niektorí naši návštevníci sa vybrali v šľapkách. Zvládli to všetci. I dôstojní dôchodcovia i nezbedné deti.

Druhou zastávkou bola Tesárska roklina. Jej zjav prekonal naše očakávanie. Hlboká, vodou vymodelovaná, kolmé steny a príjemný chlad. Ešte sme si boli pozrieť jedno a dvojdierku. Dvojdierka spĺňala nároky na trvalé bývanie. A už sme sa tešili na vláčik.

Vlakom: do Dudiniec

Odviezli sme sa len jednu zastávku. Vlak odišiel do Šiah, kde je viac koľají. Pešo: organizovane sme si prezreli travertínové kopy. Najviac zaujali rímske kúpele. To by bola atrakcia, keby sa obnovili. Politici investujte pre svoje rodiny. Vajcová voda veľmi nechutila. Preto sme hľadali nejakú reštauráciu nielen kvôli nápojom. Slnko praží, na promenáde nie sú stromy. Sme stále suchší. Domáci nám odporúčajú navštíviť reštauráciu U svätého Petra. Ten sa tam asi dávno neukázal. Chceli sme si dať meníčko. Jedna servírka nám ho objednala. Druhá nám ho zrušila. Času sme veľa nemali, nuž sme si v Jednote kúpili tresku a rožky. Posadali sme si na prázdne stoly trhoviska. Omrvinky z rožka padali na naše nohavice.

Vlakom: z Dudiniec sme sa vrátili do Zvolena.

V Hronskej Dúbrave stojíme dlhšie, ako sme mali naplánované. Vraj spadol strom pred Banskou Štiavnicou na trať. Železničiari sa netrhajú a strom sám neodíde. Za tri hodiny je trať voľná.

Pešo: zo stanice na internát to bolo cca 600 metrov po vysokohorskom chodníku.

Obdiv si zaslúžia hlavne starší a rodičia s malými deťmi. Neskorý príchod na ubytovanie znervóznil pani na recepcii. Ubytovanie prebehlo bez problémov. Každý bol rád, že sa mohol vyvaliť do vodorovnej polohy. Ubytovanie bolo podľa mňa dobré. Izby priestranné, sprchy a WC zrekonštruované, čisté.

2. deň, sobota, 29. 7. 2017

Vlak má voľno. Zaslúži si ho. Účastníci zájazdu si mohli naprogramovať svoje aktivity. Mesto ponúka veľa zaujímavostí. Aj okolie je zaujímavé. Bohatá banská činnosť tu zanechala veľa technických pamiatok. Štiavnický stratovulkán ešte dávno predtým vymodeloval svoj kráter s vrcholmi Sitna, Tanádu, Paradajzu.

3. deń, nedeľa, 30. 7. 2017

Vlakom: Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava – Tekovská Breznica

Všetko šlo podľa harmonogramu.

Pešo: Tekovská Breznica – Pútikov vŕšok a späť

Na stanici v Tekovskej Breznici nás čakal autobus od Tabernausa. Zobral nás na raz do dediny. Tam nás čakala Anka, ktorá sa zaradila na čelo. Aj funkcionár KST je len človek. Zdravotné problémy spôsobili, že sa nám dobrovoľne musela stratiť. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Našla sa Anka aj Pútikov vŕšok s otvorom pre odvod sopečných plynov. Autobusom sme sa dopravili až do Hronského Beňadiku. Tam nás už čakal kňaz Jozef Haluza. Najskôr sme mali svätú omšu s relikviou Kristovej krvi. Potom sme mali výklad o kláštore v podaní vraj údržbára. Ak sa tak vyzná aj v opravách, tak je dobrý údržbár.

Vlakom: Hronský Beňadik – Kozárovce – Zlaté Moravce – Šurany – Topoľčany

Keby nám automobilka Land Rover nezničila železnicu v Dražovciach, mohli sme byť doma skôr. Ale chceli by sme?

Poďakovanie patrí pátrovi Frankovi, ktorý nám vybavil srdečné prijatie v Hronskom Beňadiku. Sám sa nemohol zúčastniť, pretože od dekana nedostal opušťák. Snáď o rok. Za vybavovanie trasy u železničiarov by sme sa bez Tóna Čamaja nedostali ani na perón. Ďakujeme.

Zapísal: Peter.

Fotografie z podujatia Ide vláčik motoráčik 2.