Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Tatabánya

Dátum konania: 21. 5. 2016

Spoločná akcia ferratistov a turistov. Prišlo 32 turistov. Autobus bol od Bečku. Počasie podľa plánu, mohlo byť trochu menej teplo. Bus nás vyložil pri železničnej stanici. Červená pásová značka viedla práve od nej. V Tatabányi majú aj podchody pod jednotkou cestou. Mali sme problém dostať sa pod zem. Darmo, dedinčania v meste. Spoločne napredujeme pod vápencový masív. Prechádzame záhradkárskou osadou. Tu orechy nezamrzli. Vidíme aj červené čerešne. Boli dobre chránené od nás. Neokoštovali sme. Ferratisti nás volajú na obhliadku nástupu jednej z ferrát. Tej najťažšej E – čkovej. Nám to stačilo. Rozdelili sme sa. Vrátili sme sa k schodom, ktoré nás doviedli až k odbočke ku jaskyni. Nasledovali pekné výhľady. V jaskyni je čulo. Je to veľká jaskyňa. Našli sa tu kosti neandertálcov, medveďov…. Krátky výklad nám dal Mišo, ktorý s maďarčinou nemá problémy. Z jaskyne sme vyšli malým otvorom. Všetky cesty vedú k Turulovi. Je to bájny vták, ktorý priniesol Maďarov na ich dnešné územie. Že sa im tu páči, svedčí aj fakt, že ho majú vo veľkej úcte. Socha tohto je najväčšia na svete. Nikde sa nepíše, či je v skutočnej veľkosti. Ak pohyb krídla motýľa dokáže zmeniť klímu, čo musel spôsobiť pohyb turulieho krídla?

Dohoda bola, že sa stretneme pri Turulovi. Dohody sú však na to, aby sa neplnili. Keď nás prítomnosť Turula už nebavila, odišli sme sa pozrieť na vyhliadkovú vežu, ktorá pripomína banskú činnosť. Veža čnie vysoko nad vrcholom a je dobre viditeľná už zďaleka. Je celá oceľová a počet schodov je 157. Výhľady boli na pohorie Gerecse, Tatu, Tatabányu i nekonečnú rovinu. Tu sme požili aj prinesené potraviny. Stretli sme sa tu takmer všetci. Pri návrate k Turulovi sme sa stretli s ferratistami. Boli usmiati. Nikto nespadol, len niektorí toho mali dosť a šli sa radšej s nami okúpať.

Kúpalisko je vzdialené 7 km. Cestný povrch bol asfalt. Ak som chcel zostať pokojný, musel som sa vzdialiť od nespokojencov. Šli sme priemyselnou zónou. Omamovala nás vôňa rozkvitnutých agátov. Konečne vidíme zaparkovaný náš autobus i vstupný areál termálneho kúpaliska. Dohodli sme sa na spôsobe platby, maturovali sme pri vstupe cez turnikety. Voda dobrá, ľudí tak akurát, jedáleň takmer bez jedla. Spokojní sme o 17:00 odchádzali. Pri železničnej stanici sme vyrušili našich ferratistov povaľujúcich sa na trávniku.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Tatabánya.