Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Rozkošný Rokoš

Dátum konania: 12. 11. 2016

Zasa sa s nami zahralo počasie. Hlásené dažde, silný vietor. Čo bolo slabé, choré, odpadlo. Prišlo 29 osôb, ktorí sa nezľakli zlých podmienok, ktorí boli ochotní ich prekonať. A urobili dobre. Keď sme boli ešte v autobuse, stierače sa hýbali. Po našom vystúpení sa počasie začalo zlepšovať. Išli sme mimo značených ciest. Kravský ohradník sme prekonali. Našťastie majiteľ šetril elektrinou. Dostali sme sa do strmého stúpania. Trochu sa šmýkalo. Po ľavej strane pekné skalné útvary. Začalo snežiť. Spätný výhľad na Rudno sa zaťahoval. Na Prednom Rokoši bola tým najrýchlejším zima. Museli dlho čakať na zaostávajúcich. Pridal sa k nám aj člen zvieracej ríše – pes. Sneženie zosilnelo. Na hlavnom hrebeni, na červenej značke, už poriadne fúkalo a boli aj záveje. Pravá zima. Na Rokoši sme sa skryli pod prístrešok, ktorý vo svojom podkroví ponúka aj miesto na prespanie. Ideme si svojou prítomnosťou poctiť aj pamätník uhrovských rodákov Štúra a Dubčeka. Vraciame sa na vrchol. Trochu blúdime, ale nakoniec sme v hmle našli hrebeň Dúbrav. Strmé klesanie na strmom svahu posiatom drevami, kameňmi sa neobišlo bez pádov. Pohľad na zasnežené, vetrom skúšané borovice, farebné červené smreky, čierne listnáče s cukrovou polevou, bol úchvatný. Videli sme i Uhrovský hrad a aj pomník na Jankovom vŕšku. So psom sme nadväzovali známosť. Snažili sme sa ho podplatiť žrádlom. Bol vyberavý. Vyberal si len salámu. Nepohrdol však ani figou. Návrh, aby sme šli ešte na hrad, akoby nebolo počuť. V dedine krčma zatvorená. Starostovi sme oznámili nájdeného psa. Nezvykle skoro sme prišli domov.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Rozkošný Rokoš.