Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Katarínsky Vtáčnik

Dátum konania: 26. 11. 2016

Vtáčnik vedel pritiahnuť viac než 19 účastníkov. Že by sa okukal? Alebo mu robili silnú konkurenciu tance U šerifa? Cesta vlakom, novácke čakanie na autobus bez kávy prebehlo rýchlo. Prišiel sa na nás pozrieť aj Julo. Autobusár sa potešil, že nejde sám. Asfaltkou sme prišli na Sekaniny, pod vlek. Tu si chceme pozrieť nové lezecké steny. Aby sme to zvládali, posilnili sme sa Grlíkmi. (Sú to vynikajúce zákusky, viď Receptúry na túry.) Ústa sa nám roztiahli do úsmevu. Cesta k skalám je lemovaná mužíkmi. V Tatrách takých nemajú. Len aby tam neprišiel niekto s touto filozofiou. Prečo žijem? Neviem a preto pijem. A budeme mať po mužíkoch. Na stene sme našli aj ferratu – zaistenú cestu. Je to miesto, kam sa oplatí prísť na aute a dve až tri hodiny sa tu pobaviť. Pri hľadaní značky sme našli jedného turistu z Hlohovca. V jeho blízkom okolí nenašiel nikoho, kto by sa trochu premohol a šiel s ním do hôr. Tak šiel s nami. Po snehu ani stopy. Pri štveraní sa na vrcholovú čapicu Vtáčnika si pripadáme ako v Tatrách. Výhľady po Fatru. Ďalej videli len vizionári. Dolu schádzame po modrej a neskôr po náučnom chodníku. Bežci vycítili, že rýchlik možno stihnú. Pridali do kroku. Ostatní, vedomí si svojej výkonnosti, prijali odpočinkový scenár s dvoma zastávkami v krčmách. Do Topoľčian sme prišli síce neskoro, ale spolovice zregenerovaní.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Katarínsky Vtáčnik.