Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Vlkolínec

Dátum konania: 19. 9. 2015

Vyrážali sme do nepríjemného zamračeného rána. Nad nami sa prevaľovala hmla a vyzeralo to, že celý deň bude bez výhľadov. V dedine Černová sa rozdeľujeme na dve skupiny. Kratšiu verziu si vyberajú tri turistky. My začíname strmo stúpať hore do oblakov.

Na nenápadnej križovatke odbočujeme vpravo na neznačenú cestu. Mala by nás doviesť k vrcholu Plieška. Síce tam nevedie značka, ale mali by byť odtiaľ pekné výhľady a zaujímavý by mal byť aj skalnatý hrebeň k Tlstej hore. Cesta je náročná, nedávno tu prebiehala ťažba dreva, a tak sa boríme v blate. Po chvíli už ideme strmým chodníkom priamo na vrchol. Janka si tlieska od radosti. Vraj to nie je od radosti, ale od strachu pred medveďom.

Na vrchole je pekný kríž, hmla a vietor. Len sa odfotíme a ponáhľame preč. Po ďalšom pochode v takmer úplnej hmle prichádzame na značku na Tlstej hore. Za ňou je miesto, kde bývajú sv. omše. Obedujeme. Stále je sychravo. Pred sebou vidíme na 5 metrov, a tak to ide celý deň.

Za Vtáčnikom nejaký dobrodinec nainštaloval podobné smerové tabule ako oficiálne KST. Tieto sú zlej kvality a jedna z nich je úplne zle otočená. Iba zbytočne mätie turistov. Človek len háda, načo sú vôbec dobré?

Míňame Chabzdovú. V sedle pod Šiprúňom už takmer nikto nemá dostatok morálno - vôľových vlastností na výstup na Šiprúň. Pokračujeme v hmle, sem - tam kričíme na medveďa, aby sa stihol na nás pripraviť. V sedle pod Vtáčnikom volíme ľahší variant a tešíme sa do Vlkolínca na teplú polievku. Na Vlkolínskych lúkach sa konečne dvíha hmla a my sa kocháme skromnými výhľadmi.

Dedinka Vlkolínec je síce zapísaná do dedičstva Unesco, ale veľmi to na nej nevidno. Ideme rovno do druhej krčmy, lebo prvá je príliš malá. Krčmár je už o 15:50 značne spoločensky unavený. Nič nemá na jedenie. Je po sezóne. Dedina sa pomaly ukladá na zimný spánok a turista ju (ako býva zvykom na Slovensku) len obťažuje.

Zo zmiešanými pocitami odchádzame na parkovisko autobusov. Ideme 3 kilometre strmo dole po asfaltovej ceste. Autá nás tesne míňajú, lebo cesta je úzka. Kto vie, ako tú cestu absolvujú nemecký dôchodcovia? Ja viem - nijako. Radšej sem neprídu.

Zapísal Peter ml.

Fotografie z podujatia Vlkolínec.