Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Salzburgské jazerá

Dátum konania: 4. 6. 2015

1. Gmunden (Traunsee) - Ramsau - Altmunster - Ebensee - Weissenbach (61 km)

V noci zo stredy na štvrtok sme vyrazili z Topoľčian do mesta Gmunden v Rakúsku. Cestou sme sa zastavili v Malých Ripňanoch a v Bratislave pre ostatných členov. Bolo nás 26. Väčšina sme cestovali veľkým autobusom, niektorí sa rozhodli ísť individuálne na autách. Počas pokojnej cesty sme dodržali aj povinné prestávky.

Ráno, niekedy pred siedmou, sme dorazili do Gmundenu, okresného mesta ležiaceho na severnom brehu jazera Traunsee v rakúskom Salzkammergute. Počasie sme mali nádherné slnečné , ktoré panovalo aj nasledujúce dni s teplotami nad tridsať stupňov. Práve v tento deň bol v Rakúsku štátny sviatok Fronleichnam - Božie telo. Spoznali sme tam trochu ich tradíciu pri sledovaní procesie, ktorá začala v kostole s nádhernými maľbami, postupovala cez mesto až k lodi a pokračovala po jazere Traunsee.

Videli sme tu rôzne zaujímavé budovy, priezračnú vodu, nádherné vysoké kopce okolo jazera, na každom kúsku pekné cyklistické trasy. Tento pohľad sme vídali aj v prostredí okolo ostatných jazier a miest, ktoré sme za štyri dni navštívili.

Jazero Traunsee, ktoré Rimania nazvali šťastným, sa nachádza vo výške 423 metrov nad morom a s maximálnou hĺbkou 191 metrov, je druhým najväčším jazerom v tejto oblasti. Okolie je známe vďaka výrobe keramiky. Počas druhej svetovej vojny sem spadlo americké stíhacie lietadlo, ktoré bolo nezvestné päťdesiat rokov.

Z Gmundenu sme si to nasmerovali do Weissenbachu, kde sme sa po pár hodinovom čakaní na autobus s našimi vecami ubytovali v chatkách.

V tento deň sme na bicykli strávili takmer štyri hodiny, prešli sme 61 kilometrov pri priemernej rýchlosti 15,5 kilometra za hodinu a kalorickej strate sedemsto kilokalórii.

2. Weissenbach - Bad Ischl - Bad Goisern - Hallstadt (65 km)

Ráno sme autobusom vyrazili do Bad Goisern. Vyložili sme tam bicykle a pokračovali sme do obce Hallstatt a k jazeru.

V prvej etape sme sa na bicykloch prešli okolo Hallstattského jazera. Je skoro o polovicu menšie ako Traunsee, ale nachádza vo vyššej nadmorskej výške, 508 metrov nad morom. Jeho maximálna hĺbka je 125 metrov. Na jeho brehoch bolo objavené jedno z najstarších ľudských sídel (5000 r. pnl).Obe jazerá ležia na pravostrannom prítoku Dunaja, na rieke Traun. V tejto etape sa stalo prvé a posledné zranenie našej výpravy, odreté koleno.

Po skončení prvej etapy sme sa rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina zatúžila po pamiatkach a druhá sa vybrala na náročnejšiu druhú etapu. V druhej etape sa išlo do náročného stúpania pohorím Dachstein k jazeru Vorder Gosausee. V záverečných niekoľko desiatok metrov bolo už veľmi náročné stúpanie, rýchlejšie sa išlo pešo ako na bicykli. Ale oplatilo sa. Čakala tam panensky nádherná krajina. Druhá skupina prešla dohromady 65 km.

Prvá skupina išla pozrieť pamiatky a mesto. To sa tiež oplatilo vidieť. Obec Hallsatt leží tesne pri Hallstattskom jazere, spolu s pohorím Dachstein a s oblasťou Salzkammergut patrí do UNESCO. V obci sa nachádza lanovka, pomocou ktorej sa dá dostať do soľnej jaskyne. My sme sa vyviezli lanovkou, prešli sme sa po náučnom chodníku a pokochali sme sa výhľadom na jazero a obec. Boli sme sa pozrieť k evanjelickému a katolíckemu kostolu. Navštívili sme zaujímavé pohrebisko a kostnicu, v ktorej sa nachádzali pomaľované lebky. Na lebkách boli zobrazené mená, dátum narodenia a úmrtia človeka, spolu s vencom z brečtanu, dubu alebo kvetov. Po kultúrnom vyžití sme sa vybrali k autobusu. Účastníci prvej etapy prešli za dve a pol hodiny tridsať kilometrov pri kalorickej strate tristotri.

Večer, po príchode, sa zo päť odvážnych vybralo na pešiu turistiku na vrch Schoberstein. Stúpanie bolo skratkami náročné, ale trasa bola vytvorená aj pre menej zdatných. Cesta hore bola predpísaných deväťdesiat minút, ktoré sme aj dodržali. Počas toho, ako naše nohy ukrajovali z hory, sa naše pohľady vrhali po krásnych výhľadoch. Túto noc sme sa niektorí rozhodli ponocovať. V našom kempe boli usadení imigranti z vojnou zmietaných krajín; zo Sýrie, Afganistanu alebo Sudánu. Vraj Sýrčania, ako ich označila Slovenka pracujúca v neďalekej reštaurácií, s ktorou sme si dobre pohovorili, každú noc, od západu Slnka až po jeho východ, posedávali pri svojom ohni, spievali a tancovali. Túto, pre nás menej známu kultúru sme sledovali pri ich činnosti z bezpečnej vzdialenosti. Potom prišiel jeden pán od nich a pokynul nám aby sme sa k ním pridali. Nenamietali sme, veď nás to zaujímalo, poskytli nám miesto na sedenie v príjemnej spoločnosti. Okolo ohňa sa ich nachádzalo asi okolo štyridsať. Som rád, že som sa toho mohol zúčastniť. Pri našom odchode sme im poďakovali a všetci nám ešte darovali úsmev a na rozlúčku nám mávali. Na druhý deň sme si dovolili zahrať si stolný futbal proti dvom černochom, jeden bol zo Sudánu a ten druhý z Afganistanu. Bol to ťažký zápas, v ktorom sme prehrali v pomere 9:10.

3. Weissenbach - Mondsee - Zell am Moos (Irrsee) - Mondsee - St. Lorenz - Weissenbach (73 km)

Tretí deň ráno sme vyrazili z tábora na bicykloch k dvom jazerám. Prvým z nich bolo Mondsee, ktorého dominantou je pohorie nazvané Dračia stena. Nachádza sa v nadmorskej výške 481 metrov a dosahuje maximálnu hĺbku 68 metrov. Potom sme sa zastavili v obci s rovnakým názvom. Tam sme si pozreli historický barokový kostol..

Pokračovali sme ďalej k jazeru Irrsee, kde sme navštívili obchod, posilnili sme sa a okúpali v jazere Krajina sa podobala na na našu Oravu.

Naspäť okolo jazera Mondsee sme išli veľmi dlhým tunelom len pre cyklistov. Po príchode do Weissenbachu nám tachometer ukazoval sedemdesiattri kilometrov, ktoré sme prešli za štyri a pol hodiny, spálili sme 925 kilokalórii.

Weissenbach, turistické centrum, obec ležiaca na južnom okraji ľadovcového jazera Attersse. Attersse je tretím najväčším jazerom v Rakúsku (skoro o polovicu väčšie ako Traunsee) a s hĺbkou 191 metrov aj tretím najhlbším. Podľa legendy v jazere žila vodná víla Adhara, od ktorej mena je odvodený názov jazera. Obyvateľom pobrežia dávala drahokamy a zlato, u ľudí sa začala prejavovať závisť a chamtivosť, a tak víla z jazera navždy odišla. Vílu pripomína už len 45 metrov dlhý vodopád Nixenfall. Nixe znamená vodná víla. Po príchode z cyklistiky sa niektorí z nás vybrali z kempu k vodopádu za svetla a vracali sa po tme s čelovkami ukazujúcimi im cestu. Niektorí sa vybrali do kostola a niektorí sa rozhodli preskúmať tábor a obec. Poslednú noc sme zakončili spevom, ktorým sme konkurovali Sýrčanom až do polnoci.

4. Busom do Bad Aussee, cyklo okolo jazier Grundlsee a Altausseer See (13 km)

Štvrtý deň bol cyklisticky najkratší. Prešli sme takmer trinásť kilometrov za hodinu. Išli sme k jazeru Grundlsee, ktoré je zovreté pohorím Totes Gebirge. V jazere sa nachádza kvalitná, číra voda označovaná ako pitná. Cestou späť sme išli cez obytnú zónu, dole prudkým kopcom, s veľkým množstvom zákrut, museli sme brzdiť oboma brzdami takmer na maximum.

Prišli sme k autobusu, naložili sme bicykle a vydali sme sa šťastne domov. Defekt a úmrtie nebolo žiadne, len jedno ľahké zranenie a pre niektorých dvesto najazdených kilometrov.

Zapísal Milan.

Fotografie z podujatia Salzburgské jazerá.