Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Roháče 2015
Dátum konania: 28. 8. 2015
1. deň (29.8.2015) Horáreň pod Bielou skalou - Biela skala - Sivý vrch - sedlo pálenica - Zuberec (13 km)
Volám sa Emma a spolu s mojím dvojčaťom Maxíkom a maminou sme posledné prázdninové dni strávili s turistami na výlete v Západných Tatrách.
V piatok večer sme dorazili pred „hotelík“ ako ho nazval môj brat Maxi, inak to bola turistická ubytovňa v dedinke Zuberec a ubytovali sa. V sobotu ráno sme už nemohli dospať, ako sme sa tešili na prvú túru, ktorou bol výstup na Sivý vrch. Zviezli sme sa autobusom do Hút a začali šliapať. Po hodine prišli prvé komplikácie. Bratovi prišlo zle od žalúdka, a tak sa musel vrátiť s maminou do základného tábora. Strážili ubytovňu. Ja som absolvovala celú túru bez nich spolu s ostatnými. Na izbu som sa vrátila unavená ako kôň, zatiaľ čo oni pili čajík, mali za sebou sprchu a poobedný spánok. Všetko som im nafotila a tak sa tešili aspoň z fotiek. Bol to super deň. Večer poriadne vyhladnutí sme sa v dedinke dosýta najedli pirohov, halušiek ….
2. deň (30.8.2015) Lanovka - Brestová - Salatín - Spálená - Pachoľa - Baníkov - Hrubá kopa - Tri kopy - Smutné sedlo - Ťatliakova chata - parkovisko (17 km)
Ráno, druhý deň bol Maxík v pohode tak sme vyštartovali s cieľom, že dnešnú túru zvládneme až do konca. Autami sme sa zviezli k parkovisku, kde nás ujo lanovkách pustil na lanovku o pol hodinu skôr a pomaly sme začali šliapať. Počasie bolo super, šliapalo sa dobre. Prvá zástavka bola Brestová, potom sme prešli na Salatín, nasledovalo Baníkovské sedlo, z ktorého sme sa mali vrátiť naspäť. Niektorí sa vydali na cestu späť, malá skupinka vytrvalcov pokračovala po výdatnom obede z batoha ďalej. Boli sme medzi nimi. Vrch Baníkov, Hrubá kopa, Tri kopy postupne sme prechádzali z jedného kopca na druhý. Najlepšie pre nás s Maxíkom boli úseky s reťazami :-). Posledná prestávka,ležali sme na tráve a kochali sa krásnymi vrchmi okolo nás. Smutným sedlom sme potom začali schádzať k Ťatliakovej chate. Hnala nás túžba po čapovanej kofole. Kofolu nakoniec nemali a tak sme sa nekonečnou asfaltkou ťahali k autu. Večer sme boli unavení, niektorí aj spálení, ale s úžasným pocitom zo super dňa.
3. deň (31.8.2015) Oddychová zóna v Habovke, Juráňova dolina tam a späť (10 km)
Tretí deň bol povolený oddych. Autami sme sa zviezli do vedľajšej dedinky Habovka. Prešli sme si prírodnú krížovú cestu za dedinou, niektorí zdatnejší si precvičili svaly pri hode polenami dole kopcom. Odchádzali sme s dobrým pocitom, že sme mohli pomôcť. Tety na nás určite budú dlho spomínať. Pokračovali sme do Oravíc. Tam sme sa prešli náučným chodníkom Juráňovou dolinou, kde kedysi cez Juráňov potok bola postavená drevená cesta, ktorá slúžila na zvoz dreva. Tí čo si nezabudli plavky (nebudeme písať, kto si zabudol :-) išli zrelaxovať do bazéna. Bol tam dobrý tobogán, na ktorý sme nahovorili maminu aj ďalších z našej skupiny. Večer bolo stretnutie v jedálni. My sme sa s Maxíkom veľmi tešili, lebo sme mali od vedúceho dostať klubové tričká. Tričiek sme sa konečne dočkali, dohodli sme sa na poslednej túre na nasledujúci deň, vedúci prezradil pár výletov na budúci rok a potom začala ochutnávka domácich koláčikov, keksíkov, každý doniesol čo mal. Ku koncu už nikto nevládal :-)
4. deň (1.9.2015) Parkovisko - Roháčsky vodopád - Roháčske plesá - Ťatliakova chata - parkovisko (13 km)
Štvrtý deň sa začal trochu chaoticky, všetci pobehovali z izby do áut a znova späť, museli sme sa rýchlo zbaliť. Posledná spoločná fotka celej našej skupiny pri autách, posledné kolo koláčov, treba ich dojesť a časť z nás vyrážala opäť smer Zverovka. Na pláne boli Roháčske plesá. Počas týchto štyroch dní som ja, Maxík a Peter objavili pár zaujímavých kešiek. Cestou k Zverovke sme dostali typ od kolegov geokešerov (Kačinovcov :-) na zaujímajú prírodnú jaskyňu so skrytou keškou, podarilo sa nám ju nájsť. Mohli sme si pripísať ďalší úlovok. Na ceste k Roháčskym plesám sme neobišli Roháčsky vodopád (mamina nám tam vyfúkla kešku) a pokračovali sme Spálenou dolinou k štyrom Roháčskym plesám. Pri prvom sme urobili piknik na doplnenie energie a pokračovali k ďalším. Znova nás čakala Ťatliakova chata bez čapovanej kofoly, nekonečná asfaltka až k autám, lúčenie a cesta domov. Pre mňa s Maxíkom aj koniec prázdnin. Bolo super, máme na čo spomínať. Už teraz sa tešíme na ďalší výlet s turistami.
Zapísali: E+M+P.