Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Rakytov

Dátum konania: 17. 10. 2015

Upršaný týždeň, na konci ktorého sa konal autobusový výlet na Rakytov vo Veľkej Fatre, poznačil aj účasť. Z pôvodne avizovaného počtu sa odhlásilo, či neprišlo pomerne veľa ľudí. Ísť na kopec, z ktorého je jeden z najkrajších výhľadov na Slovensku v daždi, chce naozaj silné sebazaprenie. Skupina 25 turistiek a turistov ho v sebe našla.

Výstup na hrebeň prebiehal v pomerne dobrom počasí. Sem ­ tam spŕchlo, ale celkovo to nebolo zlé. Na chvíľu sme sa pristavili pri Vodopáde na Teplom potoku. Nebyť Jany keškárky tak si ho ani nevšimneme. Z cesty totiž nie je vidieť a žiadna tabula turistu neupozorní, že má odbočiť pár metrov do húšťavy mladých stromkov, z kadiaľ sa dá vidieť. Niekto možno podotkne, že aj tak za veľa nestojí (čo je pravda), ale malú šípku by si určite zaslúžil.

Pristavili sme sa aj pri Turistickej útulni Limba. Už niekoľko rokov má chatára, ktorý tam čaká na okoloidúcich turistov, takmer non stop. Nedali sme mu dopredu vedieť, že prídeme, tak nemal pre nás nachystaný ani čaj. Ani sme sa nečudovali, veď v takom zlom počasí, ani medvede nechodia,nieto ešte turisti. Zostávala nám ešte asi hodinka výstupu do sedla. Pozvoľna sme stúpali do hustnúcej hmly.

V sedle nás čakal silný vietor. Pridali sme do kroku a zanedlho sme stáli na vrchole Rakytova. V silnejúcom daždi sme rýchlo urobili jednu fotku do kroniky a pokračovali ďalej po hrebeni. Doslova po pár krokoch sme uvideli sa pásť štyri kravy neďaleko turistického chodníka. Spomenuli sme si na chatára z Limby, ktorý vravel, že práve štyri kravy zbehli z nejakého stáda a všetci ich hľadajú. Hneď vo mne skrsla myšlienka, že ich nikto už pár dní nedojil, a tak keby niekto vedel ako, mohli by sme mať čerstvé kravské mlieko ... Nakoniec to skončilo tak, že sme chatárovi zavolali, nech si pre tie kravy prídu.

Zostup bol náročný. Išlo sa po viac, či menej šmykľavých blatistých chodníkoch, na ktorých nebolo o pády núdza. Zostup z hrebeňa bol ešte horší. Ovce zmenili lesnú cestu na jednú obrovskú blatovú kaluž. Tesne nad dedinou, kde nás čakal autobus sa dvihli oblaky a ukázali sa skromné výhľady. Rýchlo fotíme, konzumujeme zásoby a usmievame sa. Zostáva nám zostup po lúkach, kde sa niektorí strácajú, do dediny. So šťastím a hlavne vďaka navigácií sa najväčšia skupina stretáva pri autobuse. Otvorená krčma je hneď vedľa, a tak je výlet považovaný za úspešný. Onedlho volajú zo stratenej skupiny, že sú v inej krčme a nevládzu sa ani pohnúť, nech ideme za nimi. Sú v ceste domov, takže ich bez problémov berieme do autobusu.

Na spiatočnej ceste obchádzame autonehodu. Z jedného prevráteného auta ešte visí človek. Nie každý mal v ten deň toľko šťastia ako my.

Zapísal: Peter ml.

Fotografie z podujatia Rakytov.