Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Tribeč

Dátum konania: 29. 11. 2014

Čakanie na zimu pokračuje. Ranný vyhliadkový autobus cez Krnču nás vypľul v Strede. Čakal som, že príde aj nejaký domáci, ktorý lepšie pozná terén ako my. Museli sme sa spoľahnúť na seba. Za tmy sa vnárame pod koruny stromov, ktoré lemujú cestu medzi rolami. Dobrou cestou bez blata stúpame pod Hrdovickú. Malinčie nás odklonilo z chodníka. Na vrchol sa škriabeme po kameňoch, ktoré sa oddelili zo skalného masívu Hrdovickej. Výhľad sme mali na dediny pod nami i najbližšie kopce, po ktorých sa prevaľovali mraky. Peťo L. sa blysol kapustnými koláčmi. Len nevedel, ktoré sú sladké a ktoré slané. Po hrebeni povedľa skalného brala sme klesali k trase železničky, ktorá bola v 20. rokoch minulého storočia postavená na zvoz dreva. Po vyťažení bola rozobraná. Svah je rozrytý kolesami motoriek. Pohodlne pokračujeme po železničnej trati. Pri odbočke na Kovarce odbočujeme a stúpame na masív Veľkej Kurne. Nejdeme na jej vrchol, ale riedkym lesom s možným výhľadom pokračujeme až na Žabicu. Pri dvoch krížoch spomíname na začiatok slúženia svätých omší na Tribeči i na Jozefa, speváka z Práznoviec, ktorý zahynul pri výstupe na vrchol. Hore, okrem nás v počte 24, bol aj jeden pán, ktorý zapaľoval svetlo pri kríži, kde je umiestnená fotografia mladého muža, ktorý zomrel vo veku 24 rokov. Bol to jeho otec. Dozvedeli sme sa aj príčinu smrti. Bol policajt v Brne a tu ho pri riadení križovatky zrazilo auto. Keďže rád chodieval na Tribeč, tak sa rodina rozhodla urobiť na vrchole pamätné miesto. Ak pôjdete na Tribeč, pribaľte si kahanček pre mladého chlapca. Katka nás potešila koláčmi, ktorými pripomenula svoje nedávne narodeniny a meniny. Odchádzame z pocukrovaného vrcholu do krásy, ktorú nám pripravila hmla, vietor a mráz. Chýbala modrá obloha pre dokonalosť. Zastavujeme sa aj pri pustovníkovej studničke. Chceli sme sa zastaviť pri chate Vlčica, ale odbočku sme prešvihli. Z hrebeňa schádzame na Medveďom vrchu. Cez rúbanisko je vychodený chodník. Značku opúšťame kvôli Medvedej studničke, ktorú pekne upravili lesníci. Nevraciame sa späť na značku, ale po dobrej lesnej ceste prichádzame k Zastávke. Obdivujeme naše dielo i dielo občianskeho združenia Svornosť. Ešte jedno krátke zastavenie máme pri rozostavanej Dekanovej chate. Dlho sme si však posedeli u Slížára. Chceli sme si dať slíže, ale špecialitou tunajšieho kuchára sú býčie žľazy. Nuž čo, sme na Slovensku.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Tribeč.