Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Topoľčany tour 2014

Dátum konania: 6. 7. 2014

Trasa: To - Šišov - Zlatníky - Prašice - Závada - To (54 km).

V nedeľu 6. 7. 2014 organizoval Cyklo – Turistický klub Topoľčany  cyklistickú akciu Topoľčany Tour 2014.  Konala sa už po tretí rok.  Trasy boli dve – kratšia 54 km viedla z Topoľčian na Rajčany, Zlatníky, Nemečky, Prašice, Závadu, Jacovce, V.Bedzany, Topoľčany.  Dlhšia 110 km z Topoľčian na Radošinu, M. Ripňany, H.Obdokovce, Ludanice, Kovarce, Bošany, Zlatníky, Nemečky, Prašice, Závadu, Jacovce, V. Bedzany, Topoľčany.

V nedeľu sme sa o 8,30 hod. stretli na Námestí M.R. Štefánika s Tónom M.  Usporiadatelia už boli na mieste, stolíky na registráciu boli pripravené. Keďže som o 14.30 h už musel strážiť obchod, zvolil som kratšiu 54 km trasu, Tony dlhšiu 110 km. Štartovné bolo 3 €, dostávane mapku, lístok na kapustnicu a pivo. Po zaregistrovaní sme sa išli trochu rozhýbať a dali sme si kolečko po topoľčianskom obchvate. Po 9. hodine sa už na námestí schádzali cyklisti. Bolo ich pomerne dosť, dobré počasie sľubovalo hojnú účasť. Prišiel aj Mário“ kuchár“  Kačina s Juniorom.  Junior  sa asi pred mesiacom zaregistroval v nitrianskom cykloklube a tak v oblečení zvolil kompromis – nitrianske nohavice so „žochárskym“ dresom. Obaja zvolili kratšie trasy. Senior bol unavený z predchádzajúceho dňa – bol si pozrieť hrad Branč a prešiel 180 km, Junior chcel ochutnať víťazstvo.  Je tu vidieť dresy rôznych cykloklubov. Tony skúma bošiansky cykloklub, hľadá niekoho do partie. No nevrátil sa s úsmevom – zistil, že sú ešte rýchlejší ako tí z Topoľčian.

Odbila 10. hodina. Nasleduje krátka inštruktáž a viac ako 50 cyklistov vyráža na dlhšiu trasu. Uvoľňujú miesto nám.  Na kratšiu trasu sa postavilo 114 cyklistov.  Tiež sa nám ušlo zopár slov, hlavne upozornenia na nebezpečné úseky a už vyrážame. Výjazd na Krušovskú ulicu zabezpečili policajti. Od jedného z nich pýtam palicu na regulovanie premávky – nedal mi ju. Mohol som mať suvenír. Pohľadom kontrolujem tachometer, ten štrajkuje a rýchlosť začína ukazovať asi po prejdených 500 metroch. Tempo je svižné a predieriame sa dopredu k tým rýchlejším. Sme v prvej desiatke. Cez Krušovce pokračujeme v skoro 40 km rýchlosti. V D. Chlebanoch odbočujeme doľava na Solčianky. Zo Solčianok sa ku križovatke sa približuje auto a zostáva stáť. Pelotón cyklistov ho obchádza ako sa dá – zľava aj sprava, čo vodiča a jeho spolujazdkyňu dosť prekvapilo. Prvý briežok nás trochu natiahol, no dávame sa dokopy.  Nasleduje stúpanie za Norovcami. Čelo pelotónu sa naťahuje.  Čo sa deje za mnou nesledujem, niekde pri mne sa pohybuje Junior.  Svižným tempom pokračujeme na Hoste. Otáčam sa a zisťujem, že za nami nikto nie je. Odtrhli sme sa asi desiati. V stúpaní v Zlatníkoch sa zase naša skupina naťahuje, no rozdiely nie sú veľké. Na vrchole stúpania sa čakáme a dávame si krátku pauzičku na osvieženie.  Upozorňujú nás, že aby sme spomalili, pretože ak pôjdeme takto rýchlo, tak kapustnicu nestihnú dovariť.  Postupne sa vydávame na trasu.  V klesaní sa podarilo dvom cyklistom odtrhnúť sa a tak ideme po nich.  Rýchlosť je pomerne vysoká, vedľa priehrady po Nemečky  ideme rýchlosťou okolo 40 km/h.  Nasleduje stúpanie za Nemečkami – unikajúcich máme na dohľad. Klesanie do Prašíc – idem skoro 70 km/h. V Prašiciach odbočujeme doprava, smer Duchonka, Závada. Vo Velušovciach sme uprchlíkov dobehli. Potom spolu pokračujeme do Jacoviec. Tu v stúpaní na Veľké Bedzany však Junior nasadzuje vyššie tempo a ide do čela. Ostatní sa ho pokúšajú dobehnúť a tak sa dosť naťahujeme. Pri čerešňovom sade sa spamätávam a zisťujem, že som posledný v skupine a tá sa mi nejak vzďaľuje.  Pokúšam sa ich dobehnúť – kontrolujem tep na tachometri, ten ukazuje 180 úderov za minútu. Už ich mám asi tak na 10 metrov, no viac to už nejde. Čo už, aj človek je len stroj.  Na križovatke v Bedzanoch ma zachraňuje auto, ktoré ide po hlavnej a tak skupina predo mnou musela spomaliť.  Tu som skupinu dobehol. Junior má slušný náskok  a asi sa pokúša prísť do cieľa ako prvý.  Prvý v skupine zatlačil na pedále a Juniora dobiehame asi po 1 kilometri od križovatky. Tempo sa značne zvýšilo. Táto cyklojazda síce nebola ako pretek, no tu už bolo jasné, že záver bude „pretekársky“.  Ku kruhovému prejazdu pred Topoľčanmi prichádzame ešte spolu, no spomaľuje nás auto. Podarilo sa mi predrať dopredu, no niekde pre pivovarom počujem svišťanie kolies – obehuje ma osobné auto, za ktorým ide Junior ešte s dvomi cyklistami.  Nejdem po nich, idem si už svojím tempom. Obehuje ma ešte jeden cyklista, za ním prichádzam na svetelnú križovatku pri cieli. Niekto, kto chcel byť prvý prechádza na červenú – tak to už nie. Do cieľa prichádzam ako piaty, Junior je tretí. Sme spokojní, no hneď sme skonštatovali, že záver bol nebezpečný. A tak navrhujem „riaditeľovi“ akcie, aby na budúci rok radšej niekde pri Decodome nastriekal čiaru cez cestu – čo by bol cieľ – a zbytočne by sa neriskovalo v meste na križovatkách.

Odparkoval som svojho tátoša a kontrolujem tachometer – vzdialenosť 52,55 km sme prešli priemernou rýchlosťou 33,5 km/h. Porovnávam s ostatnými – potvrdzujú rýchlosť okolo 33 km/h. Slušné tempo.  Spokojne si sadám ku stolu. Medzitým prichádza aj Mário Senior. Čapované pivo som vykšeftoval za nealkoholické a ešte mi aj zostal lístok. Idem si pre kapustnicu a pohľadom kontrolujem bicykel.  Položil som kapustnicu na stôl a idem pri bicykel. Pridvihol som prilbu z kormanu a kontrolujem tachometer. Zisťujem, že už tam je len držiak.  Vrátil som prilbu naspať a znovu som ju zdvihol – nesníva sa mi. Tachometer za 160 € je fuč. Spravil som dva kroky a vrátil som sa k bicyklu, znovu som zdvihol prilbu – fakt tam ten tachometer nie je, je fuč. Ostal som z toho mimo a chcel som odísť. No potom som išiel za vedúcim akcie a oznamujem mu, že mi niekto ukradol tachometer. Už som nemal chuť na kapustnicu a tak som išiel pri stôl povedať Máriovi, že mi niekto ukradol tachometer a že odchádzam. No vtom som na stole zbadal položené dva rovnaké tachometre. Mário povedal Juniorovi, aby dal dole obidva tachometre – jeho aj môj aby ich niekto neukradol, čo som nevedel... no tak sme sa nakoniec na tom zasmiali... .

O 12,30 h odchádzame a do cieľa ešte stále prichádzajú cyklisti z kratšej trasy. Tóno sa ešte stále potí na dlhej trase.

Zapísal Fero.