Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Roháče

Dátum konania: 29. 8. 2014

29. 8. 2014, parkovisko – Ťatliakova chata – Rákoň – Volovec – ostrý – Plačlivý Roháč – Smutné sedlo – Ťatliakova chata – parkovisko

Spali sme v Zuberci v budove družstva. Nebolo zle, len keď zafúkalo z kravína ofialoveli sme ako krava Milka. Ráno bolo nádherné, katalógové. Turistika sa začala stúpaním na Rákoň. Nádherné výhľady na masív Roháčov asi spôsobil, že okrem jedného všetci pokračovali. Z Volovca sme si pozreli Giewont i postup na Ostrý Roháč. Viacerí mali z neho obavy. Kde bolo treba pomôcť, pomohlo sa. Na vrchole boli viacerí v eufórii. Postupovali sme pomaly. Ľudia sa trúsili aj z druhej strany. Na reťaziach sme museli čakať. Z Plačlivého Roháča vyzeral Ostrý nebezpečnejší. Pôvodne sme špekulovali, že pôjdeme až na Baníkov, ale pokročilý čas nás odradil. Nuž sme si namazali kolená a klesali a klesali.

30. 8. 2014,  parkovisko – Roháčske plesá – Ťatliakova chata – parkovisko

Včera večer nás Jožo nabláznil, že o 9,00 pôjde lanovka pod hrebeň Baníkova. A my sprostí, sme mu uverili. Ráno o pól 9 sa už hongáme na štvorsedsčke. Hongáme sa aj o deviatej, a aj neskôr. Došlo nám. Pre pokročilý čas ideme na Roháčske plesá. Najskôr sa pozeráme na vodou bohaté Roháčske vodopády. Telá prikrmujeme. Šiesti sa strácajú v hmle pod Baníkovom a cez Pachoľa, Salatín pokračujú ďalej. Ostatní sa skrývajú pred vetrom. Niektorí skrývajú aj zlosť. Stretáme tu aj našu radosť – Joža. Vybavili sme si to s ním. Môže hovoriť až potom, keď ženy nebudú mať o čom hovoriť. Postupne klesáme k najnižšiemu plesu. Na kameni vo vode pózuje najskôr Janko a potom naše modelky. V Zuberci ideme na svadobnú svätú omšu. Nebola to typická dedinská svadba, ale kňaz mal pekný príhovor. Len či ho mladomanželia počúvali. Večeriame zasa v kolibe. Bola aj hudba, odvážnejší si zaspievali.

31. 8. 2014,  Zakopané - Giewont – Kuznice

Počasie sa malo pokaziť, nuž sme sa rozhodli pre poľský národný kopec. Igor nás doviedol na začiatok červenej značky v Zakopanom. Musíme si kúpiť vstupenku pri chatke, po ktorej sa naháňajú veveričky. Chodník je vyložený kameňmi. Najskôr stúpa pomaly, ale neskôr sú to schody. Kamene sú vyhladené od množstva návštevníkov. Naťahujeme sa ako dobre vyžuvaná žuvačka. Oblaky sa zbiehajú. Keď prichádzame na vrchol, kvapky dažďa to už nevydržali. Čakáme na posledných. Rozhodli sme sa, že sa nebudeme vracať späť po šmykľavých kameňoch, ale zbehneme do Kuzníc a tam chytíme nejaký autobus. Cesta z vrcholu po kamenných platniach je pomalá a v očiach sa usadil strach. Všetko však dobre dopadlo. Zastavili sme sa na chate Schronisko Hali Kondratowej, pozreli sme si kabínkovú lanovku na Kasprov vrch. V Kuzniciach prepukol o nás boj. Dohodli sme sa s autobusárom, že nás za 2 € odvezie k autám. Najedli sme sa v motoreste pri Vitanovej. Našťastie tam bola nejaká oslava a vystávali rezne so zemiakovým šalátom. Boli sme rýchlo obslúžení. Ak by tam nebola oslava, predpokladám aspoň dvoch mŕtvych od hladu. Obsluha bola slimačia. Večer sme mali rozlúčkový. Stretli sme sa v spoločenskej miestnosti. Hlavné slovo mal Jožo, aj keď ženy ešte mali čo povedať. Spomínal na oddychovú vodnú turistiku.

1. 9. 2014,  Oravice – Juráňova dolina – Oravice – kúpanie

Dnes malo byť najhoršie počasie. A aj bolo. Pršať začalo až v Juráňovej doline, ktorá je pekná v každom počasí. Chodník cez ňu je bezpečnejší ako v minulosti. Šli sme tam aj späť. Kúpili sme si originálne ovčie výrobky. V Oraviciach sme vliezli do malých bazénov za 5 €. Voda bola teplá. Piť sa nedala. Plávali v nej biele kúsky. Vraj je to usadenina z potrubia. Nekoštovali sme. Cestou domov sme sa zastavili ešte v Sedliackej Dubovej, kde je okrem zaujímavej zrúcaniny kostola Kozmu a Damiána zaujímavý aj funkčný kostol. Je to presná napodobenina kostola z rakúskeho Altaussee.

Zapísal Peter

Fotografie z podujatia Roháče.