Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Ostrihom - Komárno

Dátum konania: 28. 6. 2014

Trasa: Topoľčany – Štúrovo – Ostrihom – Komárom – Komárno – Nové Zámky – Topoľčany (304 km).

Jeden pekný neskorý večer som sa nudil a tak som si pozeral fotky z turistiky. Natrafil som na fotky z 11 dňovej cyklistiky z Maďarska. Do oka mi padol Ostrihom, ktorý ma vtedy zaujal. A tak som sa rozhodol, že by sme sa tam mohli ísť pozrieť. Samozrejme na bicykloch, ako inak.  Začal som plánovať trasu a napadlo ma, že z Ostrihomu, by sme mohli prejsť po Maďarskej strane do Komárna a odtiaľ rovno domov.  Dĺžka trasy sa približovala k 300 km a bolo jasné, že to bude ďalší môj rekord.

Termín tejto anabázy padol na 28. 6. 2014. Celý týždeň študujem počasie.  Postupne sa tam objavujú a miznú zrážky, no nakoniec sa nad nami SHMU zľutovalo a zrážky zrušilo.  Vietor mal fúkať pomerne silný južný, čo nám vyhovuje. Teplota cez deň má byť 26 stupňov, ibaže ráno má byť dosť chladno, iba okolo 12 stupňov. Počas dvoch nočných smien v HYZE trénujem a von vychádzam iba v tričku v krátkom rukáve. Skonštatoval som, že zamrznem.

Sobota sa nezadržateľne blíži a tak rozmýšľam ako sa obliecť. Nakoniec som sa rozhodol prikúpiť návleky na ruky. Sobota ráno. Teplomer ukazuje 14 stupňov. Vybieham na balkón – chlad ma po niekoľkých sekundách vrátil naspať.  Obliekam si dres s krátkym rukávom + návleky, hádam nezamrznem. Zatepľujem sa dvomi Corgoňmi.

S Máriom „kuchárom“ sa stretáme pri Tescu a presne podľa plánu vyrážame o 6. hodine. Prichádza v tenkej vetrovke. Na rozdiel odo mňa je mu teplúčko. Štartujeme. Kilometre do Nitry ubiehajú rýchlo, vietor nefúka a my ideme pomerne slušne – okolo 35 km/h.  O 7,05 h sme v Nitre. Víta nás južný vietor, takže už to začína. Pokračujeme na Janíkovce do Dolného Ohaju. Zastavujeme sa pri jazierku. Tachometer ukazuje 66 km. Vyzliekam si návleky, Mário vetrovku a po chvíli pokračujeme ďalej.  V Dvoroch nad Žitavou sa zastavujeme v starom cintoríne a plníme si keškárske povinnosti.  Vietor fúka pomerne silný južný, no domy v dedinách a lesíky okolo ciest ho tlmia. Zatáčame doľava a pokračujeme na Pribetu. Tu sa už nemám kde schovať. Silný protivietor sa nás pokúša spomaliť, no my ho ignorujeme  a ideme rýchlosťou zľahka cez 30 km/h. Zastavujeme sa na benzínke, kde som si chcel dať pivo. Všetko mali v chladničke. Bolo také studené, že by ho nevypil ani ľadový medveď. A tak sa musím uskromniť a pijem iba minerálku.

O 10,45 h. sme v Štúrove. Pri ceste sme zbadali reštauráciu a tak si dávame prestávku. Menu nemali. Čašníčka po slovensky zjavne veľa slov nevie a keď som sa jej niečo opýtal tak bolo vidieť ako si to v hlave prekladá do jej jazyka. Objednávam si dve pivá a guláš. „Prinesiemmmmmm“ oznamuje čašníčka.  Potom objednávam kofolu pre Mária. „Prinesiemmmmmm“. Tak nakoniec sme sa dohodli.  Za dve pivá, kofolu a guláš pýta 4,20 €. Buď sa pomýlila alebo inú sumu nevie povedať po slovensky.  Mário to neriskoval a nič nejedol. A tak sa presúvame do LIDLA. Mário obeduje sladkosti a ja si dávam ešte jedno pivo.

Po občerstvení sa konečne presúvame na most Márie Valérie. Fotíme a kocháme sa pohľadom na Ostrihom.  Presúvame sa ku katedrále, ktorá vo mne zanechala silný dojem. Kocháme sa pohľadmi na Dunaj. Užívam si to a ani sa mi nechce odísť.  Čas nás však súri a tak pokračujeme. Na tachometri mám 140 km. Únavu necítim, telo ako keby sa na to nastavilo. Pokračujeme popri Dunaji smerom na Komárom. Vietor nám fúka z boku, občas spredu. Voda vo fľašiach sa mi rýchlo míňa. Cítim veľký smad a vo flaši už nemám vodu. Do Komárna je ešte ďaleko, asi 15 km.  Zachraňuje ma „vendegló“. Bežím na WC a lejem vodu do fľaše. Z kohútika tečie „vajcovka“, ale smäd je silnejší a tak sa fľaša vody vo mne stratila v okamihu. Keď som vyšiel von, tak pri nás prišiel starší čašník. No to bude problém. „Euro?“  - skúšam ho.  Prikývol na znak súhlasu.  Chutilo mi pivo ale ako si ho objednať ? „Bííííír“ a ukazujem dva prsty. „Cvaj bííír ?“ – pýta sa čašník. „Cvaj bííír“ – opakujem po ňom.  Som zachránený, mám pivo. Keď sa chce, tak sa dá. Ani s platením nebol problém, vypýtal „dráj euro“.

Posilnený pivom pokračujeme na Komárom. Cestou sme sa ešte zastavili pri základoch kostolíka z 13. storočia. Infotabula bola napísaná vo viacerých jazykoch, len ten náš tam chýbal.

O 16,25 h prichádzame do Komárna, tachometer ukazuje 190 km. Musíme niečo zjesť, cesta domov je ešte ďaleká. Vyhliadli sme si čínsku reštauráciu. Už sme v nej raz boli a boli sme spokojný. Mário sa pokúša objednať si prírodný kurací rezeň. Čínska čašníčka nerozumie a tak si vyberá vysmažený kurací rezeň. Ja si vyberám „gordon blue“  a obaja si myslíme, že prezle dáme dole. Čašníčka sa po chvíli vrátila a oznámila Máriovi: „Nemóže objednať“.  A tak si vyberá normálny rezeň.  Pokúšam sa zaplatiť a číňanke oznamujem, že som mal gordon blue a 2 pivá.  „ Jedenásť dvadsať“  zahlásila nekompromisne a nepripúšťala žiadnu diskusiu.  Tak som zaplatil a potom sa vyrovnal s Máriom.

O 17,45 h opúšťame Číňanov a vydávame sa na cestu domov. Konečne máme vietor do chrbta a tak cesta ubieha rýchlo. Prechádzame cez Nové Zámky.  Držíme pomerne slušné tempo, naša rýchlosť je medzi 35 – 40 km/h.  Prešli sme niečo viac ako 50 km, mne dochádza palivo a ta sme si spravili prestávku na benzínke.  Tachometer ukazuje niečo viac ako 250 km, zostáva nám asi 50 km.  Ráno som manželke povedal, že prídem do 20.hod, čo som už nestíhal a tak jej telefonicky oznamuje, že prídem trochu neskôr, lebo mi zostáva ešte 50 km. V telefóne zaznelo „Ježišmária“, to nevedela kde som bol a že som už prešiel 250 km.

Približujeme sa k Nitre, v diaľke je vidieť Zobor. Začína sa stmievať a tak zapínam moje nové čínske blikačky, ktoré mám namiesto zátok v kormane. Dobrý nápad. V Koniarovciach som si vynútil ešte jednu pauzičku, aj keď sa to Máriovi nepozdávalo, asi chcel dôjsť ešte pokiaľ nebude tma.  Posilnení sa vydávame na záverečných 16 km.

Do Topoľčian sme dorazili o 22.25 h.  Tachometer ukazuje 304 km, išli sme priemernou rýchlosťou 29,4 km/h.  Som trochu unavený, ale ešte by som bol schopný nejaké kilometre prejsť.

Všetko ako keby sa odohrávalo v hlave a tá si telo nastavila na toľko kilometrov... .

Zapísal Fero.

Fotografie z podujatia Ostrihom - Komárno.