Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Dátum konania: 7. 6. 2014
Trasa: Gabčíkovo - Bratislava - Gabčíkovo (110 km).
7.6.2014 sa konala záverečná etapa 58. ročníka cyklistických pretekov Okolo Slovenska s cieľom v Bratislave. Vrámci tejto záverečnej etapy boli usporiadané cyklistické hobby preteky pre širokú verejnosť. Štart bol v Gabčíkove a trasa viedla popri Dunaji do Bratislavy do cieľa pri Slovenskom národnom divadle, čo bola časť záverečnej etapy pretekov Okolo Slovenska. Trasa bola dlhá 50 km. 40 km sa malo ísť za sprievodným vozidlom, ktoré sme nesmeli predbiehať. Posledných 10 km mal byť pretek. Mal byť, ale nebol... .
Nápad sa mi zdal byť dobrý, konečne sa niečo robí. A tak sme s Máriom Kačinom ráno o 7. hodine naložili bicykle do jeho Fábie a presunuli sme sa do Gabčíkova. Cestou sme stretali cyklistov, ktorí mierili do Gabčíkova. Auto sme nechali v Gabčíkove pri potravinách a na bicykli sa presúvame na štart – k vodnému dielu. Tam je už rušno. Komentátor Igor Štefuca sa tam presúva na nejakom dvojkolesovom stroji a komentuje všetko dookola. Obidve činnosti mu idú celkom dobre. Mierime k stanu, kde sa chceme zaregistrovať. Prihlásili sme sa cez internet a tak predpokladám, že to pôjde rýchlo. Opak bol pravdou. Usporiadateľka volá tých, ktorí sa neprihlásili cez internet pri prázdny stan. Tí su hneď vybavení. A my čakáme v rade. Po prihlásení dostávame štartové číslo, lístok na stravu a tričko, minerálku a tyčinku. Do štartu je ešte dosť času a tak si obzerám areál. Usporiadatelia zabezpečili niekoľko tých dvojkolesových strojov a kto mal odvahu mohol sa na nich povoziť. Tiež bola zabezpečená prehliadka vodného diela.
Blíži sa 11. hodina, čas štartu. Nasleduje krátka inštruktáž. Dozvedáme sa, že usporiadatelia sa nedohodli s políciou a tak nie je zabezpečené úplne uzatvorenie cestnej premávky, ale iba prejazdy cez križovatky. Preto máme ísť po pravej strane cesty. Záverečných pretekových 10 km sa nekonalo. Celé sa to má prejsť ako spanilá jazda a o víťazovi rozhodne záverečný špurt. Ani mi to nevadí, prišli sme si užiť atmosféru a nie sa pretekať. Tesne pred 11. hodinou prichádza nejaký hlavný pánko zo Slovenských elektrární. Ako posledný si preberá štartové číslo 348 a štartuje jazdu. Slušná účasť.
Odštartované. Pelotón sa konečne pohol. Ideme za sprievodným autom asi 25 km/h. Rýchlejšie chodievam do obchodu. Sľubovali rýchlosť 30 – 35 km/h. Ideme po ceste popri Dunaji. Trasa mi prišla monotónna, žiadna zákruta, žiaden kopec. Po niekoľkých kilometroch sa rýchlosť zvyšuje na asi 30 km/h. S Máriom debatujeme a po chvíli zisťujeme, že sa nejak prepadávame dozadu. Niekto vpredu pribrzdil a tak spomaľuje pelotón. Dal som sa do stredu cesty a tak sa dostávam dopredu - ani netreba pridávať, stačí nebrzdiť. Cestou míňame policajtov, ktorí sú už pripravení na uzatvorenie cesty pre pretekárov Okolo Slovenska. Tí čulejší vyliezli z áut a nechápavo sa na nás pozerajú. Lenivý psovod ani nevyliezol z auta a iba si nás fotí cez okno auta. Monotónnu jazdu prerušuje dosť silná rana niekde pri Čuňove. Pátram vpredu čo sa deje. Obchádzam neoznačenú jamu dlhú asi 50 cm. Jeden cyklista ide bokom a má prerazené predné koleso. Ako sa blížime k Bratislave tak sa zvyšuje hustota policajtov a výmoľov na ceste. Zvyšuje sa aj rýchlosť. Adepti na víťazstvo sa derú dopredu. Niekoľko stoviek metrov pred cieľom to už vyzerá vážne a ide sa dosť rýchlo. Pred odbočkou do cieľa ide sprievodné vozidlo mimo trasu a uvoľňuje nám cestu. Tí vpredu to nepochopili a idú za ním. Majú smolu. Tí čo rozmýšľali a videli pásky vyznačujúce trasu idú do cieľa. V predných pozíciách sa špurtuje a tvrdo sa bojuje o víťazstvo. Vychutnávam si prejazd cieľovou bránou pretekov Okolo Slovenska... .
Na prázdnom parkovisku pri cieli nás čaká občerstvenie. Navarili pre nás zeleninový šalát s mäsom, čapuje sa pivo, kofola a vinea. Dostávame aj tričko a lístok do tomboly. Ušli sa mi dva. Komentátor upozorňuje, že pre divákov – cyklistov, ktorí sa nezúčastnili cyklojazdy, sú pripravenú reklamné cykloflaše. Po krátkej dobe však zisťujú, že nikto taký tam nie je a tak nám tie cyklofľaše rozdávajú. Dievčina medzi nás chodila s vrecom fliaš a bola rada, že sa ich zbavila. Aj toho šalátu pripravili viac a tak ho rozdávajú. Mário sa otočil ešte dvakrát, ja raz.
Asi hodinu po našom dojazde sme sa dočkali aj profíkov. Počuť sirény policajných áut a motoriek. Krátko po nich prichádza pelotón pretekárov. Keby nebolo nás, tak ich ani nemá kto povzbudzovať... . Nasledovalo vyhlasovanie víťazov. Nejak sa mi to nepozdávalo. Vyhlásili víťaza poslednej etapy a zároveň ho vyhlásili aj ako celkového víťaza. To asi malo byť na záver.
Po vyhlásení výsledkov nasleduje tombola. S Máriom rozmýšľame, že ak niečo vyhráme ako by sme to odniesli do Gabčíkova k autu. Našťastie sme nevyhrali nič. To som bol prvýkrát rád, že som nič nevyhral.
Čas pokročil a my sa poberáme k autu naspäť do Gabčíkova. Keďže sme nechceli ísť naspäť po tej trase, tak som vybral niekoľko geocaching-kešiek na opačnej strane Dunaja a podľa nich sa presúvame k autu. V Bratislave neďaleko SND nás zaujal netradičný modrý kostol. Začal sa stavať v roku 1906 a pôvodne mal byť symbolickým mauzóleom Alžbety Uhorskej, dcére Ondreja II. Postupne sa predierame ulicami Bratislavy a dokonca sa nám podarilo trafiť sa na cyklochodník vedúci do Gabčíkova. Po chvíli ho opúšťame a pokúšame sa nájsť kešky, no nedarí sa nám a tak to tam vzdávame. Presúvame sa do Podunajských Biskupíc. Tam je pred kostolom umiestnená kópia rímskeho míľnika. Bola sem osadená v roku 1996. Originál odviezli do Maďarska. Na území Slovenska bol nájdený tento jediný prícestný Rímsky míľnik z roku 230. V Rovinke sa konečne odpájame z hlavného ťahu a pokračujeme po vale. Majú tu spravenú cyklocestu, možno sa aj my raz niekedy dočkáme.... Pokračujeme na Hamuliakovo. V Šamoríne sa zastavujeme v krčme. Počuť tu maďarčinu. Po krátkom občerstvení a bez ujmy pokračujeme až do Gabčíkova.
Zapísal Fero.