Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Bodanské jazero
Dátum konania: 3. 6. 2014
V utorok 3. 6. 2014 o 18-tej hodine sa na parkovisku pri Tescu zišli záujemcovia o okružný výlet na bicykloch okolo Bodánskeho jazera. Z Nitry dorazil nám už známy vodič s tiež už známym autobusom a prívesným vozíkom. Po naložení bicyklov a batožiny sme vyrazili smerom k Bratislave, aby cestou vo V. Ripňanoch, Zelenči a v Bratislave naložili spolucestujúcich. Po bezproblémovej nočnej jazde sme o 6.30 hod dorazili do Lindau, kde sa ku nám pripojil Edo s dcérou a kde začala naša okružná jazda.
Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov okružných jázd okolo jazier ,kde účastníci tvorili jeden kolektív, tu sa hneď na začiatku vytvorilo niekoľko skupín, ktoré mali spoločne jedine miesto nocľahu. Už táto skutočnosť poznačila atmosféru zájazdu. Ďalšou skutočnosťou , ktorá poznačila atmosféru boli pády. Nie tie gramatické zo slovenčiny, ale pády z bicykla. Prvý deň a prvý pád. Hela si navždy zapamätá, že cez koľajnice sa prechádza kolmo a nie šikmo. Výsledok: okrem boľavého tela aj nutnosť robiť garde vodičovi autobusu.
Ešte predtým sme si pozreli v nemeckom Lindau pekný prístav , aby sme po urazení niekoľkých kilometrov prešli do rakúskeho Bregenzu a po prekročení rieky Rýn sa ocitli vo Švajčiarsku. Príjemne počasie, množstvo zaujímavých vecí pozitívne pôsobilo na účastníkov. Vďaka nie ideálnemu značeniu cyklociest sme videli aj pekné zaujímavé zákutia, kde by sme ináč nešli. Atmosféru záveru dňa poznačil už spomínaný pád a po postavení stanov aj dážď, ktorý našťastie netrval príliš dlho. Prenocovali sme podľa plánu v kempe v Kreuzlingene. Druhý deň a druhý pád a tretí pád. Jozef sa presvedčil o pravidle, že počas jazdy sa nemá telefonovať a keď už nie s telefónom v pravej ruke a ľavou ( prednou) brzdiť. Našťastie salto cez predné koleso skončilo len s odretým nosom a niektorých iných časti. Tretí pád bol v skupine, ktorá jazdila samostatne a skončil našťastie tiež „iba“ hlbokou tržnou ranou, ktorú bolo potrebné zašiť v nemocnici.
V tento deň sme okrem iných zaujímavosti videli dve, na ktoré budú účastníci asi najviac spomínať a to: vodopády Rheinfall a mestečko Stein am Rhein. Konštatovanie niektorých: „Už len pre toto sa oplatilo sem prísť“ bolo výstižne. Prenocovali sme v kempe kúsok od Steinu. Nasledujúce ráno sme vyrazili smerom ku Konstanz. Po ceste sme si okrem iného na ostrove Reichenau pozreli veľmi staré, ale pekné kostoly. Prehliadka Konstanz bola naplánovaná po ubytovaní v kempe. V Konstanz bol nejaký festival a náš plánovaný kemp obsadený. Našťastie v susedstve bol druhý kemp, kde trochu „rozjarená“ recepčná nám poskytla priestor na stany. Keďže kemp bol 4 km od centra, ochotný vodič nás zaviezol pri centrum a po 3 hodinách po nás prišiel. Vďaka tomu si všetci, ktorí mali záujem, mohli prezrieť aj historické centrum.
Na štvrtý deň nás čakalo najväčšie prevýšenie, ktoré všetci bez problémov zvládli(lebo nevedeli že už to je ono). A potom nám Nemci pripravili prekvapenie v podobe cirkevného sviatku, predlženého víkendu a totálne obsadenými kempmi. Po strastiplnom zisťovaní aj v informačnom centre našla Adrianka vďaka výbornej nemčine a ochote ubytovanie najprv v rakúskych horách a neskôr po ceste priamo v Bregenzi pri jazere. Napätú atmosféru uvoľnilo ubytovanie pri jazere s možnosťou kúpania v jazere, čo viacerí aj využili.
Keďže bicykle boli už naložené vo vozíku, namiesto odchodu domov v nedeľu na obed, sme vyrazili ráno o 8,30 hod., aby sme bez problémov boli v Topoľčanoch o 21,00 hod.
Čo na záver: Pekné prostredie, pekné počasie, výborný vodič. Napriek tomu vďaka sebectvu niektorých ľudí , neochote sa prispôsobiť kolektívu a niečo preň aj urobiť nielen pýtať, som dospel k poznaniu: “S takouto skupinou ľudí už nikdy viac“.
Zapísal Čangel.