Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Bánovský vrch a festival

Dátum konania: 1. 3. 2014

Pred festivalom Hory - cesty – ľudia sme sa boli prejsť v malebnom prostredí Strážovských vrchov. V Kšinnej sme odstavili autá s 27 pasažiermi. Vstup do románskeho kostolíka sme mali vybavený. Kostolík čnie nad dedinou. Už nečaká na postupný zánik. Podľa možností ho opravujú, rekonštruujú, odkrývajú fresky. Jeho vznik sa datuje na začiatok 13. storočia. Patril benediktínom. Sprievodca vyslovil zaujímavú myšlienku, že je súčasťou benediktínskych kláštorov a kostolíkov na ceste z Nitry do Krakova, kde vzdialenosť medzi nimi je na deň cesty. Myšlienku podporujú i nálezy benediktínskeho kláštora v Ludaniciach. Vnútro kostolíka odkrýva pomaly svoje tajomstvá. Jasná bola freska sv. Mikuláša i prvého mučeníka sv. Štefana. Oltár, žiaľ, vyhorel. Konajú sa tu svadby, filmári si tu podávajú kľučku. Troškou sme prispeli na opravu a mohli sme si kúpiť aj magnetky. Po vyčerpávajúcej prehliadke nám dobre padol výšľap na Bánovský vrch. Zaujímavú architektúru sme videli v dedine – kamenné stavby bez striech. Pri prechádzke cez bývalé družstvo nás oštekali psy. Naša pomerná početnosť vzbudzovala údiv i medzi domácimi. Tí sa však zdržali akýchkoľvek prejavov. Žltá značka nás spoľahlivo priviedla na vrchol Bánovského vrchu. Museli sme sa z neho trochu znížiť, aby sme mali pekné výhľady na Rokoš, Uhrovský hrad, Čierny vrch a traktory, ktoré brázdili zelenajúce sa lúky. Teraz ideme hľadať skalné útvary Pavlíkovec. Cesta vedie pekným borovicovým lesom. Stúpame, klesáme, kecáme. Stretáme troch hľadačov parožia v povznesenej nálade. A nie raz. Hľadajú parožie niekedy aj seba. Hrebeň vápencového Pavlíkovca si obzeráme. Jacovčania sa fotia, nuž sa pridávame. Nech tam majú aj niečo pekné. Už nás čaká len zostup do Kšinnej. Z upravených lúk sú pekné výhľady. Slniečko nás prehrieva. V dedine je všetko prichystané na Pochovávanie basy. Masky Asterixa a Obeliska, opravára i chlapcov oblečených v dievčenských šatách a po nich vidíme celé rodiny i s deťmi, ako sa schádzajú pri kotlíku guláša. Náš kostolný sprievodca je tentoraz huslistom v miestnej kapele. Spokojní s prejdenými kilometrami i tým, že staré zvyky sa zasa stávajú modernými, sme odišli na festival. Práve sa premietal film o bratoch Messnerovcoch. Bufet bol prázdny. Využili sme jeho pohostinnosť. A potom sme sa už mrvili na nepohodlných stoličkách. Príspevky mali nižšiu úroveň ako v predošlých rokoch. Možno to spôsobila aj nezmyselná Dobešova smrť od teroristov v Himalájach. Bol jedným z organizátorov. Mal dobré kontakty na adrenalínových ľudí, ktorí sa na festivale predstavujú. Nakoniec to však bol pekne strávený deň.

Zapísal Peter.

A ešte niečo pre poetickejšie duše od Vlada.

Kšinianska predfestivalová prezentácia naživo

Takmer do roka a do dňa už po niekoľký raz sa ocitla kšinianska dolina v žochárskom marcovom itinenári. Dôvod je prostý a obohacujúci – Hory-cesty-ľudia, prehliadka outdoorových amatérskych i profesionálnych zážitkov a záznamov zo všetkých kútov sveta, tento rok už po trináste.

Ako inak začať festivalový deň než na turistických chodníkoch. Navyše keď predtým ako vstúpi tulák  - zvedavec do Mestského kultúrneho centra v Bánovciach  a potom do provizórnej kinosály zaplnenej do posledné miesta,  musí sa zhlboka nadýchať horského luftu,  pretože hladina kyslíka  v ovzduší tej miestnosti sa blíži k nule.

A tak vystupujeme z áut v Kšinnej na (ne)parkovisku pri predajni Jednoty do pokročilého rána. Slnko váha či vykuknúť spoza riedkych chmár alebo či sa zatajiť. Je v týchto dňoch uťahané z roztápania šialených amerických a alpských snehov, ale nad slovenskými kopcami a dolinami si môže tento rok aspoň trochu zaleňošiť.

Slnku ani mrazu  ani najmenej nezazlievame, že ich mätie globálne otepľovanie, stúpame miernym svahom ku stredovekému kostolíku. Zdravíme sa s pánom Vojtekom, ktorý sa podujal, že nám poukazuje a popýši sa  vzácnou svätyňou. Zabudol si však doma kľúče ako Macejko cepy, ale už je tu rýchly  malý záchranca a podáva mu dôležitý zväzok.
Dozvedáme sa, že kostolík v románskom slohu postavili nad obcou v trinástom storočí, že je vzácnou stavebnou i sakrálnou pamiatkou a že je zasvätený svätcom, kresťanským mučeníkom Kozmovi a Damiánovi.

Kosmas a Damián boli pravdepodobne dvojičky, ktoré prišli na svet v treťom storočí vraj niekde v Arábii. Ako lekári – liečitelia pôsobili v Sýrii a patrili k prvým kresťanom. Pravdepodobne v r. 303, za vlády cisára Diokleciána zomreli mučeníckou smrťou – sťatím. Pápež Felix IV. dal v 6. storočí vystavať na ich poctu na rímskom Fore Romano baziliku, v ktorej spočívajú ich telesné pozostatky. Týmto obetavým a statočným mužom je zasvätený aj románsky kostol v Starej Boleslavi, pri ktorého dverách zavraždili českého patróna svätého Václava. K. a D. sú tiež patrónmi pražskej Karlovej univerzity, uctievajú si ich aj v Maďarsku, Nemecku a ďalších kresťanských krajinách.

Zapisujeme sa do pamätného zošita, ďakujeme pánu Vojtekovi a vstupujeme pod klenbu najmajestátnejšieho chrámu... Cez chátrajúci hospodársky dvor, ktorý strážia traja psi, sa necháme viesť po žltej značke na krotké kopce do predjarného zmiešaného lesa. Míňame dva rachotiace traktory prevzdušňujúce vzorne vykosené lúky ťahajúc za sebou podivne oceľové a zubaté vlečky.

Scenárista našej prezentácie vytýčil métu Bánovský vrch so sympatickou kótou 484 m. Ani sme sa nezadýchali a už sme na nej. Príkladne ošetrená lavička, vedľa nej blyštiaca sa kazeta a v nej vrcholová kniha. Nalepíme klubový erb a písomne zaznamenáme svoju prezenciu. Uveličenými zrakmi panorámujeme bruchaté kopce s mozaikou lúčin, remízkov, sadov, snímame krátky detail vzdialenej kopaničiarskej usadlosti i uhrovského hradu a krátko švenkneme na kšinianske ulice a staviská. Kocháme sa tým božími ľudským dielom a zhlboka dýchame liečivý vzduch ako hrdinovia Slnečného kúpeľa podľa Janka Jesenského. Aj on si možno sem zaskočil z Bánoviec, ktoré nemal veľmi rád.

Navigátori našej skupiny už objavili všetky kešky – skrýše, ktoré sú tu dostupné a teraz nás posielajú po modrej na Pavlíkovec. Sledujú nás borovice ešte stále čakajúce na príval mrazivého snehu a bučiny čakajúce na povel Vesny, aby za prudko zazeleneli. Chvíľkovú pochybnosť, či je skala, ku ktorej sme dorazili rýchlo a bez námahy, Pavlíkovec, využívame na kolektívne dvojtuctové foto. Po dvoch či troch stretnutiach s podivným lesným mužom v armádnych maskáčoch zhľadúvajúcim  svojich krčmových kumpánov vychádzame z lesa. Komótne sa spúšťame po uprataných lúkach na horný koniec Kšinnej.

Vstupujeme do pitoreskných uličiek. Keby bol medzi nami architekt urbanista s interesom o históriu, pravdepodobne by sa oňho pokúšal profesionálny ošiaľ. Aj mi nehistorici architektúry sme si so záujmom obzerali trochu tajomné, festovné steny niekdajších obydlí. Pieskovcové balvany otesané nahranato licujú  v pravouhlých rohoch lepšie než betónové panely z Nadlíc. Opustené, napoly rozrumené domy volajú po niekdajších gazdoch. Keby vedeli, že jestvujú dediny s podivným vikingským menom skanzen, zdvihli by sa jednej noci a usadili by sa v kruhu okolo kostolíka tých sýrskych mučeníkov. Kšiniansky starosta a konšeli však majú šťastie, že tie kamenice nemajú nohy a nevedia ani po vikingsky. Keby ony mali nohy, oni by mali vážny problém. Došlo by k porušeniu obecného všeobecne záväzného nariadenia o územnom pláne!
Okrem trinásteho ročníka filmového festivalu bola aj posledná fašiangová sobota. Po dedine sa tmolili podivné bytosti a tak sme pre istotu nasadli do áut a pobralki sa do bánovského kina – nekina s nízkokapacitnými toaletami, nikdajšieho závodného klubu nebohej slovenskej Tatrovky.

Ľudí možno aj tri stovky, kúrenie i ventilácia (ak by nejaká bola) vypnuté, vzduch podľa očakávania. Začínala sa druhá polovica prehliadky. Sledovali sme putovanie babky po Himalájach, hazardné „žľabovanie“ skialpinistky v Dolomitoch a Ťan-šane, sedmoročné potulky autostopára po Ázii a Polynézii i priam hrdinskú zanovitosť dvoch mladíkov, ktorí sa víťazne vzopreli zimným tatranským štítom.

Asi by nebolo od veci, keby sa budúce bánovské festivalové prehliadky  premenovali na Ľudia-cesty-hory.

Zapísal: Vlado Štefanovič.

Fotografie z podujatia Bánovský vrch a festival.