Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Zjavenie z roku 1947

Dátum konania: 1. 4. 2013

Trasa: Prašice – Okšov mlyn – Nový Svet – Zjavenie – Tvrdomestice – Prašice (12 km).

Oblievací pondelok. Kde sú tie časy, keď sme sa tento deň tešili kvôli oblievaniu. Zvyky sa začínajú vytrácať. Pohľad ráno z okna na prázdne ulice je toho dôkazom. Skorá Veľká noc i tohtoročné mrazivé počasie len podporili tento trend. My sme si zvolili túru k zjaveniu v tvrdomestickom chotári. Mali sme neuveriteľný čas odchodu o 11,00. Počasie bolo celkom dobré. Osemnásť nás nastúpilo do autobusu. V Tvrdomesticiach sa k nám pripojili naše sprievodkyne Janka a Danka. Ukázali nám, kde bol Okšov mlyn. Asfaltkou sa kráčalo dobre až po Nový Svet. Potom začala kovbojka. Poľná cesta s fľakmi snehu bola ešte trochu zamrznutá. Dávali sme si pozor na blato. Cesta viedla vyvýšeninou. Bol z nej pekný výhľad na všetky pohoria. Blato sa začalo viac lepiť, keď sme prechádzali lánom repky olejnej. To ale nebolo to najhoršie. Čakala nás mazľavá oráčina. Po jej zdolaní sme sa ocitli na mieste zjavenia. To sa udialo 27. 5. 1947. Trom malým dievčatám sa zjavila Panna Mária. Sľúbila, že sa o mesiac vráti. O mesiac sa tu zišlo 50 000 ľudí, podľa iných údajov až 80 000. Pútnici boli aj z Moravy. Pannu Máriu však videli iba tieto tri deti. O mesiac prišlo znovu také isté množstvo ľudí. S nimi prišlo už aj veľa obchodníkov. Vyjadriť sa musela aj cirkev. Deti, ani dospelí, ktorí videli znamenia na slnku ich nepresvedčili. Cirkev preto vydala vyjadrenie, aby ľudia na miesto zjavenia nechodili. V auguste sa ich tu stretlo menej ako 1 000. Následný nástup komunistov, dal bodku za zjavením. Všetky tri dievčence ešte žijú. Miesto zjavenia je navštevované dodnes. Na stromoch sú rozvešané rôzne sväté obrázky, dve krížové cesty. Je tu aj murovaná kaplnka so sochou Panny Márie. Miesto pred rokmi postihla víchrica. Polámala stromy. Teraz to tam vypadá pochmúrne. Už sú však vysadené nové stromy. Toto miesto má svoje čaro, tajomno. Určite sme tu neboli posledný raz. Dievčence sme posypali snehom, zjedli ponúkané a šli sa šmýkať na oráčinu. Bolo veselo. Danka a Janka nás poháňali, aby sme chytili autobus. Asi sa báli, že by sme sa im nasáčkovali do domu v prípade zmeškania. Blata sme sa zbavovali na kopách snehu v Tvrdomesticiach. Úspešne. Šofér nás do autobusu vpustil.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Zjavenie z roku 1947.