Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Skalka v Nízkych Tatrách
Dátum konania: 22. 6. 2013
Trasa: Srdiečko – Kosodrevina – Chopok – Dereše – Poľana – Kotliská – Skalka – Črmné (22 km).
Toto bola najdlhšia trasa. Našli sa však aj turisti, ktorí vynechali hrebeňovku i takí, ktorí sa spustili k Vajskovskému vodopádu a na Črmné. Podstatné bolo, že všetci boli spokojní.
Na troch autobusoch s maximálnou kapacitou 83 pasažierov sme sa s prehriatymi motormi zastavili na parkovisku pri Srdiečku. Nad parkoviskom chlapík polieval novozaložený trávnik. Viackrát sa mu podarilo pokropiť aj nás na parkovisku. Zelené dresy sa zhromaždili pri pokladni lanovky a hanebne sa nechali vyviezť na Kosodrevinu. Cesta pešo sa kľukatila až vyšla pod lanovkou a potom už priamo hore. Krajina vôkol bola zbrázdená ťažkými mechanizmami. Je vybudovaná nová cesta, údolná stanica lanovky na Chopok. Cestami sú poprepájané lanovky na Chopok i Dereše. Značenie bolo porušené, orientácia bola intuitívna. Odbočku na modrú značku do Krížskeho sedla sme nenašli. Pod Derešmi sme našu trasu korigovali a pokračovali po modrej. Počasie vynikajúce, pod mrakom. Zo severu sem tam pohrozil čierny mrak, ale nepokropil. Pekné výhľady sme mali na Chopok, Ďumbier, Príslop, Kotliská. Hra slnka a tieňa vytvárala pekné obrazce na porastoch čučoriedok a kosodreviny. Čučoriedky sú trochu oneskorené. Asi to spôsobil dlho trvajúci sneh. Konečne vidíme Krížske sedlo. Vidno, že tam niektorí mravci utekajú. Konajú sa totiž bežecké preteky Trangoška – Donovaly. Pravdepodobne im sľúbili, že prvý dostane zadarmo guláš, nuž bežia. Nám nikto nič nesľúbil. V sedle sa posilňujeme. Okamžite si nás nachádzajú muchy. Krúžia okolo nás ako fanúšikovia okolo svojej hviezdy. Fúka silný vietor. Vyťahujú sa aj vetrovky. Aj na Kotliskách sa Jacovčania fotia. Tu sa odrážame z hlavného hrebeňa a po klesaní stúpame na Skalku. Odmenou nám je pekný výhľad na celý hrebeň. Slniečko čoraz častejšie víťazí nad mrakmi. V jeho svite sa jagá aj útulňa Pod Ďurkovou. Bosorky nás zaujali. Sú to skalné bloky voľne porozhadzované po lúkach. Trochu nás zarazila tabuľka Bosorky, kde bola uvedená výška 1 700 m. A to musíme klesnúť na niečo nad 600 m. Kolená sa rozplakali. Plakali dve a pol hodiny v kuse. Autobusy nás čakali najvyššie ako mohli. V pozadí sa belel pomník parašutistom. Predpokladaný odchod o 17,00 sme nedodržali. Šoféri nás potrestali tým najhorším spôsobom. Oni museli ukončiť výkon do 21,00 a tak sme sedeli tri hodiny smädní. Topoľčianske krčmy sa potešili.
Zapísal Peter.