Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Ryžovanie zlata a meteority

Dátum konania: 10. 8. 2013

Trasa: Hodrušské jazerá - Tanád - Paradajz - Hodrušské jazerá Banská Štiavnica (0 km).

Dva nevyužité ryžáky v garáži ma doviedli k ryžovaniu zlata. Rozhodli sme sa pre Hodrušu. Meteorológovia hrozili v piatok večer silnými búrkami. S dažďom je to v tomto lete slabšie. Od Tesca sme odišli 16-sti. V kempe pri Hodrušskom jazere nás bolo 22. Kemp bol plný. Našli sme si miesto na výbežku hneď vľavo za vstupom. Celkom vzadu bolo jedno české auto. Prosili sme majiteľa, aby trochu popošiel, aby sme si mohli postaviť stany tak, aby mu neprekážali pri zajtrajšom odchode. Nebol ochotný. Nuž sme postavili stany tak, aby sme ráno mali čo najmenej práce pri jeho odchode. Obloha bola zatiahnutá. Meteority padali inkognito. V kempe bolo viac hudobných produkcií. Zoznámili sme sa aj s Konibarom. Skúsili sme aj broskyňovú malinovku. Pred polnocou ideme spať. Úmysel bol, všeobecný hluk bol proti. Našťastie začalo pršať. Vonku zvuky stíchli, zato život v stanoch naberal na obrátkach. My sme nemali takých akčných susedov ako Monika s Katkou. Tí nie a nie oddychovať. Vzdychali ako pri ťažkej práci a nevedeli kedy prestať. Stále sa vypytovali, či ten druhý už je. Spomínali aj nejakú kobylu. Asi študenti veteriny. Ráno boli evidentne unavení. To my sme už boli pripravení odísť na túru. Šli sme k lyžiarskemu stredisku Salamandra. Pri reštaurácii vidíme spať kultovú skupinu Červený bicykel v spacákoch na pódiu. S lyžovaním všetko rozbehol Kaník. Vybavil eurofondy. Teraz už nie je vo vlastníckych štruktúrach. Že lanovka do sedla pod Tanádom premáva, sme sa dozvedeli až na jej hornej stanici. Výhľady máme celkom pekné, aj teplo je prijateľné. Pokračujeme na Tanád, kde rozhľadňa skončila svoju púť. Za výhľadmi ideme k Paradajzu. Tu sa končí geologický náučný chodník z Červenej studni. Našťastie máme medzi nami geológa Peťa, ktorý nám zrozumiteľne vysvetľuje prírodné pochody staré niekoľko miliónov rokov. Ležíme na vyschnutej tráve, pozeráme sa na Banskú Štiavnicu a jej dominanty, hladíme do kaldery jednej z najväčších sopiek Európy a počúvame o zlate. Späť ideme traverzom do sedla Tanádu. Na zjazdovke sa povaľujú kamene. Peťo hľadá a niečo nachádza. To je signál pre ostatných, aby obracali kamene v rukách. Našli pár zaujímavých kameňov – hlavne vykryštalizovaný kremeň v skalných dutinách. V Česko-saskom Švajčiarsku je reštaurácia Osie hniezdo. Pravdepodobne sme si ho adaptovali. V celej oblasti okolo Hodrušských jazier je týchto žltých tvorov veľmi veľa. Niektorí z nás pocítili aj ostrosť žihadiel. Najedli sme sa aj s osami. V kempe vyberáme ryžovaciu techniku a oblečenie a ideme nad 1. Hodrušské jazero s istotou zlatej vidiny. Predierame sa k potoku, nachádzame miesto výveru spodnej vody z nejakej štôlne v bledohnedej farbe. V potoku je dostatok vody. Prví hľadači zlata naberajú piesok. Peťo dáva pár užitočných rád. Zo začiatku je to kostrbaté. Neskôr sa technika zlepšuje. Zlato nenachádzame. Niekto ho pred nami zobral. Ale techniku sme si naštudovali. Niektorí sa šli okúpať do welnes centra na Salamandru. Dohodli dobrú cenu – 7 € na 2 hodiny. Ostatní ešte stále dúfajú v zlatý večer. Nebol. Opekáme, v Konibare čakáme na noc. Chceme sa pozerať na padajúce meteority a želať si zlatonosné potoky. Tma padla. Ideme takmer v úplnej tme na hrádzu 1. jazera. Líhame si na val. Sem-tam je vidieť hviezdy. Postupne sa obloha zaťahuje. Rušíme pozorovanie. Dnes sa nám nedarilo. Nevideli sme ani zlato, ani meteority. V kempe je stále živo. Zaliezame do stanov. Noc je pokojná, bez ťažkej práce. V nedeľu sme si dali odchod na 9,00. V Štiavnici parkujeme na platenom parkovisku. Vyšlo nás na 3 € za 4 hodiny. Rozliezame sa po meste. Je ešte ospalé. Postupne si prezeráme atrakcie mesta – Trojičné námestie, Starý a Nový zámok, Klopačku, cintorín so Sládkovičovou Marínou, Piargsku bránu. Zovšadiaľ sú pekné výhľady na mesto i kalváriu. Mesto sa postupne prebudilo. Turistov pribúda. Pod Starým hradom Janko najskôr dobovým mečom preťal fľašu budišskej minerálky a potom dostal chuť aj na Editin krk. Z nepochopiteľných príčin si to rozmyslel. Kalváriu sme si nechali na koniec. Parkovisko pri nej je tak pre dve vozidlá. Určite by bolo vhodné väčšie. Kalvária sa opravuje. To platí od mojej prvej návštevy. Zmena je v tom, že teraz prebieha záchrana systematicky. Odvodňujú sa stavby a až potom sa rekonštruujú. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty sa dajú adoptovať. Príslovečná skromnosť Slovákov sa odložila do depozitu. Čítame, že sestry Vášaryové majú jedno zastavenie, iní dobrodinci s množstvom titulov pred aj za menom majú ďalšie. Našli sme aj neznámych darcov. Asi najlepšie zainvestovala firma IBM, ktorá má pod patronátom zastavenie s tečúcou pitnou vodou. /Kde Ježiš umýva apoštolom nohy/. Tam sa zastaví takmer každý. Popriali sme kalvárii, aby to s nami ešte chvíľu vydržala. Snáď sa dožijeme ukončenia rekonštrukcie. Opravené drevorezby sú, vraj dočasne, umiestnené v Starom zámku.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Ryžovanie zlata a meteority.