Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Bílý Kříž - Bumbálka

Dátum konania: 19. 10. 2013

Trasa: Staškov – Krónerov chodník, Vrchpredmier – Bíly Kříž – Konečná – Bobek – Bumbálka (25 km).

Obsadili sme 68 miest zo 74 možných. A to sa Bošanci zatajili. Predpoveď počasia perfektná, trasa pekná. Odchod mal byť o 6,00. Už tu sme bojovali s nedostatkom času. Meškali sme asi 15 minút. Oba autobusy sa stretli pri Novej Dubnici, strata na záchodoch ďalších 30 minút. V Staškove nám šofér malého autobusu oznámil, že vozidlo nebrzdí. Začalo horúčkovité vybavovanie. Medzitým sme sa vybrali pozrieť si rodný dom herca Jozefa Krónera i krátky chodník s drevenými plastikami, ktoré pripomínajú jeho herecké role. Tisícročná včela i Pacho boli jasní. Pri ostatných sme si museli pomôcť tabuľou náučného chodníka. Posledné štyri plastiky ešte nie sú osadené. Chodník bol blatistý, kravy chované na mäso sa nám čudovali, že načo sme tam, keď nám tráva nechutí. Okoštovali sme zimné jabĺčka. Chodník vracajúci sa povedľa železnice k rodnému domu nebol. Hrali sme sa na lokomotívu a šli sme po železničných pražcoch. Vodiči medzitým zistili, že je prasknutá trubka brzdiacej sústavy. Ako náhradný autobus poslúžil bošanský bus. Ďalších 15 minút straty. Rozdelili sme sa do busov podľa dĺžky túry. Menší zaviezol turistov do osady Konečná. Tých čakalo 15 km a ostatní sa vyviezli do Vrchpredmieru. Tí mali pred sebou 25 km. Prvá zaujímavosť bola Bílý Kříž. Na hrebeni bolo veľmi čulo. Bratia Česi sa tu premávali s kočíkmi, s batohmi plnými deťmi. Bolo tu aj čo pozerať. Výtvory z dreva, hojdačky, otvorené chaty. Osada Bílý Kříž vznikla na mieste, kde pašeráci zabili strážcu hraníc pri pašovaní tabaku. Boli takí slušní, že ho aj pochovali. Na tom mieste neskôr osadili dobre viditeľný biely kríž. Keby bol Schengen už vtedy, nemuselo sa to stať. Asi sto metrov ďalej sú vybudované stanice na výskum vplyvu zvýšenej koncentrácie CO2, z výsledkov ktorých sme sa dozvedeli, že 36 tunajších smrekov vyprodukuje dostatok kyslíka pre jedného človeka. Na paneloch sú aj iné zaujímavé údaje. Doteraz sme sa len motali. Teraz začína presun. Slniečko svieti, vetrík pofukuje. Je aj teplo, aj zima. Černená značka púta našu pozornosť. A kde nie je, tam sú hraničné kamene. Zablúdiť je takmer nemožné, ale len takmer. Pri chate Doroťanka sme prišli o jedného turistu, ktorý sa zatúlal do Klokočova, kde chytil stop do Bílej. Pri Kmínku sa už usmieval s nami. Ďalší sa po občerstvení na Kmínku pobrali po zelenej. Cestou sme sa tešili z peknej krajiny, citlivo uložených samôt. Lístie už vietor sfúkol z mnohých stromov. Na vrchu Bobek sme hľadali aj jeho priateľa Boba. Nenašli sme ho. Zato bobkov bolo veľa. Aj my sme sa zastavili na chate Kmínek. U nás sa zlodejom hovorí aj kmíni. Tu som nemal ten pocit. Kofolu som tu mal za 0,20 €/dcl. Pri chate bol aj vodou napustený bazén a drevená kaďa s dymiacim komínom. Boli tu aj preteky s peknou myšlienkou – od krčmy ku krčme. Masarykova chata sa obložila drevom. Slnko už končilo svoju púť, nuž sme to urobili aj my. Z krčiem na Bumbálke sme povyháňali našich členov. Zistili sme, že tí čo prišli, sú schopní aj odísť. Nuž sme odišli. V Topoľčanoch sme boli až po večerných správach, ktoré nikomu nechýbali, o 20,15.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Bílý Kříž - Bumbálka.