Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Balatón na bicykloch

Dátum konania: 6. 6. 2013

6. 6.

Siófok – Zamárdi – Fonyód - Balatonfured

Neuveriteľný čas odchodu o 3,00. Prišiel autobus pre 49 ľudí a nás bolo len 23. Keďže cena zostala nemenná, boli sme spokojní. Dokonca sme mali aj minuloročného šoféra. Cestou sme podriemkavali. O 7,30 sme už boli v Siófoku. Pešo sme sa vybrali do centra. Vodná veža slúžila ako rozhľadňa i informačné centrum. Hneď pri nej bol zaujímavý park s rôznymi sochami. Všetko pekne upravené. Menili sme hufnágle. Kurz bol cca 290 HUF za 1 €. V autobuse sme sa prezliekli a začali sme šliapať do pedálov.  Trasa okolo je vyznačená a vedená je po vedľajších cestách a či špeciálne vybudovaných cyklistických chodníkoch rôznej kvality. Rovina, nie naklonená. Cestu lemujú samé rekreačné domčeky, penzióny, kempy. Okolie upravené. Sú pripravení na prijatie turistov. V najužšom mieste Balatonu pri Zamárdi je čulá automobilová doprava. Lode tu skracujú trasu z jedného brehu na druhý. Autobus nás čaká pri Tescu. Je to trochu od cesty, ale má tam dobré parkovisko a my sa tu občerstvujeme. Prím hrá káva. Aj sme sa naučili ako sa volá veľká káva, ale už som zabudol ako. Podstatné je, že to bola malá káva vo väčšej šálke. Tešíme sa prejazdom cez krásne aleje platanové, topoľové, morušové. Tu sa asi ľudia nezabíjajú nárazmi do stromov. U nás sa kvôli nehodám nemôžu vysádzať pri cestách stromy. Tu sú všade a je to veľmi pekné. Konečne prichádzame do kempu. Kľúče sme si rýchlo rozobrali. Prekvapenie nás čakalo dnu. Úzka chodba a z nej po každej strane izby. Originálne to boli dvojposteľové izby. Ekonomika spôsobila, že izby zahustili ešte jednou posteľou. Teraz to vypadalo tak, že na jednej strane izby bol priestor na stolík a skriňu a druhá strana bola obsadená tromi posteľami. Niečo podobné sme mali na horskej chate v Raxi. Slovinci tomu hovoria skupno ložište. Niektorí si vybavili ešte ďalšie izby, aby sa nemuseli chodiť otáčať na chodbu. Nejako sme sa upratali. Za budovou pamätajúcou rozvinutý socializmus boli lavičky so stolmi na posedenie. Kemp sa zdal prázdny. Neskôr sa však začali objavovať postavy. Niečo na nich bolo iné. Boli úplne nahí. Boli sme totiž v natur kempe. Niektorí sa aj tešili, že sa bude na čo pozerať, ale nebolo. Postavy to boli neforemné, háklivé miesta im zakrývala tuková zásterka ťahajúca sa z brucha. Našli sa medzi nami aj takí, ktorí osoby nerozoznávali podľa tváre, ale podľa niečoho iného. Večer sme sa počastovali dobrotami z domu, pozreli si pekné miesto na kúpanie.  Napriek vzrušujúcim zážitkom sme spali dobre. Prešli sme 50 km.

7. 6.

Balatonfured – Vors - Malý Balaton – Zalavár – Zalakomar – Zalakaros – Balatonfured

Tradičný ranný odchod o 8.00. Krásne ráno, pekný plán s dostatkom času na pamiatky i kúpanie. To bola teória. V praxi sme sa povozili asi o 20 km viac. Videli sme balatónske mokrade, tŕstie, lekná, vodné kanály, korytnačku na ceste, množstvo vtákov. Pekne si to budujú. Pri letisku dostal Gusto defekt. Opravárska čata sa s ním vysporiadala dobre aj vďaka šoférovi auta, ktoré pri nás zastalo. Niečo sa nás spýtal, ale my sme len zaďakovali a fúkali sme koleso. Nedal sa odradiť. Vystúpil z auta, vytiahol veľkú hustilku aj s manometrom. Neodolali sme. A že nás Maďari nemajú radi. Konečne sme v Zalavári. Po našom v Blatnohrade. Je to miesto, kde sa usadil Pribina aj so synom Koceľom, po ich vyhnaní z Veľkej Moravy. Urobili tu kus roboty. Stavali kostoly, kláštory, hospodárske, kultúrne a vojenské stavby. Z ďaleka je vidieť vysokú budovu pripomínajúcu jurtu. V nej je strom z dreva a jeho listy tvoria dediny a mestá župy Zala. Po obvode jurty sú fotografie zaujímavých miest župy. Pri príchode nás vítal kamenný pomník, kde bola zobrazená kniha. Zrejme má pripomínať, že Cyril a Metod k nám priniesli písmo.  Sú tu aj ich malé plastiky. Zo zeme trčia základy kláštora. Pekné miesto. Cez Zalakomar sme prišli do Zalakarosu. Sú tu termálne kúpele. Niektorí sa v nich boli zohriať, zvyšok si sadol do reštaurácie pri ceste a z bohatých porcií sa prejedol. Do kempu sme už upaľovali rýchlejšie. Holé mátohy sa pohybovali po kempe. Nakoniec som sa dozvedel, že aj naši sa kúpali tak, aby im zostali plavky suché, ale po kempe sa už premávali cudne. Ponúkli sme ich našou 54 i domácimi koláčikmi. Oni nám na oplátku dali slaninu i zemiakové lupienky. Zaujímavé, že oba tovary boli zabalené. Tachometre ukázali medzi 96 - 100 km.

8. 6.

Balatonfured – Hevíz – Keszthely – Szigliget - Badacsony

Opúšťame naturistov. Ideme sa okúpať do Hevízu. O 9,15 sa už dohovárame na koľko hodín si urobíme prestávku. Dohodli sme sa na troch. Kúpeľný komplex je vybudovaný na pilieroch nad jazerom. Do vody je množstvo vstupov. Voda v telovej teplote. Pri antikórových schodoch si plávajú žubrienky, trochu ďalej rastú lekná. Hĺbka vody je do 38 m. Výborne zariadené kúpele, ležadiel veľa. Najprv sme sa nudili, že čo tam budeme tak dlho robiť, ale zvykli sme si. Na oddych sa ľahšie zvyká ako  na prácu. Je tu veľa rusky hovoriacich návštevníkov. Vonku nás čakala páľava. V meste Keszthely sme si pozreli zámocký komplex, ktorý je neuveriteľne veľký. Má 101 izieb. Vraj sa jeho vlastník chcel vyrovnať cisárskemu dvoru. Stretli sme tu českých motorkárov. Klesáme k Balatónu. Nejaký oblak sa natrhol a pokropil nás svojim obsahom. Padlo nám to vhod. Zastavili sme sa pri zmrzline. Trasa sa začala vlniť. Cyklochodníkom prichádzame k zrúcanine hradu Szigliget. Bola to vrchárska prémia, pri ktorej sa akákoľvek veľká huba zdá malou na dýchanie. Vstupné na hrad je len za Hufnágle. Nemám a preto nejdem. Viacerí sme si posedeli pri kostole v čakaní na ostatných. Cesta do kempu bola pekná. Viedla nás povedľa vinohradov po vedľajších cestách. Samotný kemp sme našli s problémami. Ubytovaní sme boli podľa zásluh a pohlavia. Bolo aj večerné kúpanie. Voda bola vraj studenšia ako na opačnej strane. Večer sme strávili debatami. Spomínal sa aj nesmrteľný chrúst. Také to bolo dôležité.

9. 6.

Badacsony – Tihany –  Balatonfured - Veszprém

Robíme prvú strojenú spoločnú fotografiu. Boli sme veľmi pekní, pretože som ju musel poslať aj majiteľom kempu, aby si ju mohli vyvesiť na stránku. Ideme na poloostrov Tihany. Ešte pred ním pri stúpaní nás očarili krásne divozely. Na polostrove je jazero. Konala sa tam nejaká konská súťaž. Nás viac zaujala malina moruša, na ktorej sme si pochutili. Stretnutie sme mali pri kostole na návrší. Práve sa skončila svätá omša. Ľudí bolo neúrekom. Výhľady na Balaton  boli pekné. Trochu sme si polozili po okolí. V múzeu sme si chceli doplniť vodu. Zastavil nás kňaz a plynulou slovenčinou nás poslal k vode. Bol slovenským rodákom. Najstrmšou cestou sme sa pustili dole. Prichádzame do pekného kúpeľného mestečka Balatonfured. Prístav jácht, fontány, kvitnúce ruže. Keďže máme meškanie a domov už nestihneme prísť okolo 18,00, ideme sa najesť. Kúsok za mestom je Čárda. Obsadzujeme ju. Na jedlo nečakáme dlho. Obsluhuje nás aj jeden mladík. Je začiatočník. Od nadriadených si toho vypočul dosť. Teraz už len cesta do Veszprému. S plným žalúdkom stúpame do kopca. Ideme po hlavnej ceste. Má však krajnicu a je dosť široká. A hlavne dlhá. Cez Veszprém sme len nekoordinovane prešli. Autobus nás čakal pri športovej hale. Práve sa schádzali ľudia na hádzanú. Veľa ľudí. Bicykle sme zavesili do držiakov, umyli si ruky a nabrali smer domov. So spoľahlivým šoférom sa nám to podarilo.

Zapísal Peter.

Najväčšie prekvapenie: všade samý Maďar, ako to povedal jeden z účastníkov.

Fotografie z podujatia Balatón na bicykloch.