Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Zimná Panská javorina

Dátum konania: 22. 12. 2012

Ako tradične odznela pozvánka aj v slovenskom rozhlase. Má to význam. Prišli ľudia z Martina, Púchova, Chudej Lehoty, Nitry a samozrejme najviac z nášho okolia. Vyrazilo nás z Podhradia 68. Pozvánku v rádii neodvysielali celú. Na tomto konci si ju môžete prečítať. Na Podhradí bolo trochu snehu a tiež po celej ceste. Za chatami sme sa rozdelili. My sme šli po žltej značke. Je to úzky chodníček, ktorý v lete zarastie. Budeme ho musieť trochu rozšíriť. Obe skupiny sa stretli v údolí Železnice. Druhá skupinka aj s narazenými kostrčami. Ich cesta bola zľadovatená. Tešíme sa zo slniečka. Pred nami je náš cieľ. Vedľajšia Prielačina je v oblakoch. Vidíme aj pažbové poľovníctvo. To je také, kde sa učí zver chodiť tak blízko k posedu pre stravu, že keď je poľovník neúspešný v streľbe guľovou zbraňou, môže zver dobiť z posedu pažbou. S jednou prestávkou na čaj a iné tekuté pochutiny, prichádzame na vrchol. Stôl sa začína plniť dobrotami. Marika opäť priniesla malý betlehem. Jeho súčasťou sa stali aj dve postavy z medovníkového cesta od Mária, ktoré znázorňujú turistov z nášho klubu. Sú tu aj oplátky s medom, varené víno, mraky vianočného pečiva. Ani sme si nevšimli, že sa zatiahlo. Podstatné bolo, že sme mali jasno v srdciach. Zaspievali sme si Tichú noc, pobalili čo sa nezjedlo. Veľa toho nebolo. Konečne máme aj vrcholovú fotografiu. Späť ideme po zelenej. Míňame poľovnícku chatu Hubertku so studničkou, zastavujeme sa na Bielej Bukovine pri zanedbanom pomníku dvoch mladých ľudí. Či to boli partizáni, alebo nie, je jedno. Určite niekomu chýbali. V údolí Železnice sme sa rozhodli, že si dáme pozor a pôjdeme po zľadovatenej ceste, ktorá nás popri Obrázku zavedie k obore pod Podhradím. V obore sa páslo stádo muflónov a danielov. Postupujeme pomaly a ticho, aby sme ich neodplašili. To sme ešte nevedeli, že majú vo svojich radoch jedincov, ktorí majú na starosti styk s verejnosťou. Tí sa na nás vydržali dívať aj z blízka. Mysleli sme si, že jabĺčka, to je to pravé. Nechutili im. Niektoré daniele mali v parohoch nejaké ozdoby. V dedine sme sa dozvedeli, že Penzión pod hradom je otvorený. Neuveriteľné. Mali sme asi hodinu čas, nuž sme doň vbehli. Obsluhujúci personál zostal v šoku. Nakoniec to zvládol k našej spokojnosti. Aj autobusárovi sme urobili radosť. Naplnenosť jeho linky sa zvýšila a tým aj pravdepodobnosť, že linku nezrušia. V meste sme sa zastavili na vianočných trhoch. Bol otvorený len jeden stánok. Atmosféra v meste mĺkva. O nás sa to nedalo povedať. Prežili sme jeden krásny, prajný deň. Keď som sa išiel sprchovať, zistil som, že môj pot po toľkých skonzumovaných sladkostiach nebol slaný, ale sladký. V svetle lámp sa na mne leskli kryštáliky cukru.

Dodatok k rádiovej pozvánke - Trenažér na chôdzu modeliek

Na vrchole máme pripravenú dráhu na precvičovanie chôdze modeliek. Mnohí nevedia, kde vznikla táto vlniaca chôdza. Začiatok má už v dobe ľadovej. Pri prechádzkach po zasneženej krajine išiel ako prvý chlap, za ním žena a nakoniec cupitali deti. Bolo tak zaužívané, že do stopy po pravej nohe vstúpila žena i ostatní v poradí, pravou nohou a do stopy po ľavej nohe vstúpila ľavou. Až sa raz narodila blondínka. Začala lámať rodové tabu. Zdalo sa jej prirodzené do stopy po pravej nohe vstúpiť ľavou. Pokiaľ sa zdržiavala na konci, nikto si nič nevšimol. Bola len viac unavená ako ostatní. Ako prvý si to všimol obuvník, keď opravoval jej vyšmatlané topánky z tulenej kože. Bol zvedavý. Sledoval ju. Keď uvidel jej chôdzu, bol ňou uchvátený. Pudy boli silnejšie ako rozum. Bol omámený pohybom a po ňom aj milióny mužov. Tu sa príbeh z minulosti končí. My ponúkame dobre prešľapanú stopu, kde nádejné modelky môžu do nemoty trénovať. Je to síce vo vyšších polohách, kde sa mozog slabšie okysličuje, ale v tomto prípade to nie je na závadu.

Zapísal Peter

Fotografie z podujatia Zimná Panská javorina.