Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Salzburgské jazerá

Dátum konania: 6. 6. 2012

V stredu pred polnocou prišiel autobus aj s novučkým prívesom na bicykle. Trochu nám trvalo, lež sme prišli na upevňovanie bicyklov. Je to jednoduché a rýchle. Nasáčkovali sme sa do 26 miestneho Isuzu. Je pohodlný, šofér kľudný. Pojedli sme, popili a pokúsili sa zaspať.

7. 6. 2012 Okolo Attersee, Nixenfall

Ubytovali sme sa v mládežníckej ubytovni. Chatky, ktoré sme mali zaistené, boli totiž len na prespanie. Žiadny úložný a odkladací priestor. Obývali sme 4x6 miestne izby. Na miesto činu prišla len Anka, pretože to mala bližšie z Čiech. Ešte sa mal ukázať Sokolík s mláďaťom, ale do dnešných čias sa neozval. Dúfam, že ho neodchytili. Prezliekame sa, vyťahujeme bicykle, odchádzame. Zo začiatku sa sem-tam niekto zastaví, aby dal do poriadku transportom posunuté súčiastky. Hneď v prvej dedine /Unterach/ máme dlhšiu zastávku. V dedine sa narodil vynálezca Kaplanovej turbíny. Má tu dva pomníky. Dnes je cirkevný sviatok Božieho tela, u nás nazývaného Budičky. V Rakúsku je štátny sviatok. Upútali nás výstrely. Všetky spolky v dedine sa obliekli do krojov a uniforiem a spolu s kňazom chodili od zastavenia k zastaveniu. Tak trochu sme im závideli udržiavané tradície i pokoj, ktorý nás sprevádzal počas celého nášho pobytu. Pomník tu má aj maliar a grafik Gustav Klimt, predstaviteľ secesie. Spojil figurálne a abstraktné umenie. Rád chodieval k jazeru Attersee, kde maľoval čarokrásnu krajinu. V dedine sa špacírovali v krojoch hlavne ženy. Všetky dediny sú krásne upravené, vykosené, žiadny odpad popri cestách, množstvo oddychových miest pre deti. V smere hodinových ručičiek ideme okolo Attersee, najväčšieho jazera zo všetkých salzburgských jazier. Počasie nám praje. Cyklochodníky nie sú všade, ale šoféri sú trpezliví. Tešíme sa z pekných pohľadov na pokojné jazero i rozorvané hory. Zastavujeme sa v Steinbachu pri kostole. Je gotický, je otvorený, je na návrší. Okolo neho je upravený cintorín. Väčšina krížov je kovová. Po príchode do kempu ideme ešte k vodopádu Nixenfall. Je od nás vzdialený cca 30 minút. Pohodlne, takmer po rovine sa dostávame k nemu. Prekvapil. Je pekný. Vzhľadom na ľahkú dostupnosť chodí k nemu aj veľa domácich. Myslel som si, že to je z aktivít na dnešný deň dosť. Nebolo. Ešte sme si zahrali plážový volejbal, stolný tenis. Mnohí z nás zaspali už pri prezliekaní.

8. 6. 2012 Weissenbach – Bad Ischl – ST. Wolfgang – Schafbergbahn – Strobl – St. Gilgen

Včera večer sme si dali bicykle pod schodište. Mysleli sme si, ako dobre sme urobili. Ráno nám to vysvetlila upratovačka. Aj v Rakúsku sú dôležité. Večer sme mali už nápis na dverách, že bicykle majú ostať vonku. Do autobusu balíme rezervné oblečenie pre prípad mokrého variantu. Počasie je zatiaľ pekné. Odchádzame okolo ôsmej. Ideme do Bad Ischl. Cesta pohodlne stúpa, potom prudšie klesá k rieke Traun. Tu sa Beáta rozbehla k ležiacemu cyklistovi. Chcela mu pomôcť. Keď prišla bližšie, zistila, že je to domáci, ktorý leží, ale na ležiacom bicykli. Toho taký veľký záujem potešil. Snaha o zblíženie s Beátou už nebola opätovaná. V Bad Ischli je jarmok. Predávajú tu všetko. Aj čerstvé mäso. Samozrejme, že muchy si to nenechali ujsť. U nás by to asi neprešlo. Chceme si pozrieť Keiser vilu, kde sa vyvaľovala Sisi. Ani do parku nás nevpustili. Vstupy sú organizované a voľný termín bol neskorý. Mestečko je to pekné, ako vlastne všetky, cez ktoré sme prechádzali. Nasledovala snáď najkrajšia časť cyklo. Viedla k Wolfgangsee. Niekto sa bol pozrieť aj tam, kde naša trasa neviedla. Jazero je fakt pekné a mestečko St Wolfgang je malebné. Hľadáme údolnú stanicu zubačky na Schafberg. Prišli sme práve vtedy, keď odchádzala hore o 13,00. Ďalšia ide o hodinu. Cena pre skupinu 20 bola 27 €. Dosť. Ale sú sľubované nádherné výhľady na všetky strany. Zostávajúci čas mnohí využili na kávičku a či návrat do centra. Zubačka prekonáva veľké prevýšenie. Už počas jazdy sa ukazujú pekné výhľady. Fotíme za jazdy. Vrcholná stanica je asi 100 m výškových pod vrcholom. Všimli sme si, že poza neho sa začali prevaľovať mraky. Bol to jav trvalý. Postupne sa hmla rozšírila všade a z pekných výhľadov nezostalo nič. Hmla sa vtierala pod oblečenie. Na terase reštaurácie ma nič iné nenapadlo, len si dať zmrzlinu. Lístky na spiatočnú trasu sme mali až na 15,45. Dolu sa dvaja rozhodli, že pôjdu loďou do St. Gilgen. My sa nevzdávame. Vraciame sa okolo Wolfgangsee. Cestu do Stroblu si skracujeme cez peší chodník, ktorý je vybudovaný na skale nad jazerom. Počasie sa kazí, ale ani to nevnímame. Jazdí sa nám výborne, okolie nás zamestnáva svojou krásou. Zrazu zisťujeme, že ideme do tmy. Neskoro. V priebehu niekoľkých sekúnd nás zalieva množstvo vody. Vetrovky sme si ako tak stihli dať, ale voda steká po nohách do topánok. Autá zastavujú. Stierače nestíhajú. Katastrofickú atmosféru dopĺňa hrmenie. Až teraz prichádza čerešnička na torte – ľadovec. Kto si nenechal prilbu na hlave, ľutuje. Ako búrka prišla, tak aj odišla. Rozlúčila sa s nami dúhou. Autá odchádzajú. Volám šoféra. Za 30 minút prichádza. Medzitým sa zahrievame pohybom, pozeráme na červené fľaky na nohách niektorých účastníčok, ktoré na nich zanechal ľadovec. Prvé sa prezliekajú ženy, my vešiame bicykle do prívesu. Ide nám to podstatne rýchlejšie. Tesne pred 19,00 vyrážame do Salzburgu. Našťastie máme dobrého šoféra. Vyhadzuje nás v centre. V meste je ešte čulý turistický ruch, ale obchody sú už zatvorené. Občerstvenie detto. Pozeráme si Dóm, Mozartovu sochu, jeho rodný dom. Aj kostoly sú už zatvorené. Odchádzame presne o 20,45, aby sme stihli prísť do kempu do 22,00, kedy ho uzamknú. Podarilo sa. Bicykle sme nechali v prívese. Priestor pod schodišťom sme zaplnili mokrým prádlom.

9. 6. 2012

Prší. Pršalo aj v noci. Recepčná tvrdí, že bude pršať celý deň. Nemala celkom pravdu, ale na bicyklovanie to nebolo. Ideme tedy do Nemecka, mestečko Berchtesgaden, odkiaľ sa dostaneme do Hitlerovko Orlieho hniezda. Chceme si aj doplniť zásoby. Zastavujeme v Spare. Obchod preplnený regálmi. Takmer sa tade nedá prejsť. Kupujeme aj darčeky domov. No čo inšie ako Mozartove gule. Veľmi rýchlo sa minuli a v sklade už žiadne nemali. Z Berchtesgadenu nás poslali ešte našim autobusom do Obersalzbergu. Tabuľa ukazuje stúpanie 24. Autobus to zvláda. Zaparkujeme na obrovskom parkovisku. Odtiaľ už musíme pokračovať špeciálnymi busmi za 14,50 €. Chodia po troch za sebou. V autobuse nám púšťa informácie v češtine. Sú to špeciálne autobusy, upravené na strmé stúpanie i klesanie. Prechádzame cez päť tunelov. Po vystúpení nás čaká ešte jeden tunel na pešo. Je 127 m dlhý a končí sa kruhovou miestnosťou, z ktorej sa vstupuje do výťahu, ktorý nás po 124 m vypľuje priamo do vnútra domu na Kehlsteine. Výťah mal pôvodne zelené kožené sedačky, ktoré sú už odstránené, aby sa do výťahu zmestilo čo najviac turistov. Steny kabínky sú vyložené zrkadlovou mosadzou. Vyjdeme z budovy. Zasa sme v oblakoch. Nie od nadšenia, ale z počasia. Obišli sme všetky vyhliadky. Videli sme však veľké...

Orlie hniezdo – Hitler bol pri prvej návšteve v roku 1923 ohromený krásou alpskej krajiny, že sa tu rozhodol usadiť. Chcel tu vybudovať svoje súkromné sídlo a neskôr druhé sídlo vlády. Pozemky musela lesná správa prepísať na stranu a štát. V roku 1937 sa začalo s výstavbou cesty. Cesta je dlhá 6,5 km a široká 4 m. Cesta i pevnosť boli odovzdané 20.4.1939 pri príležitosti Hitlerových 50. narodenín. Po vojne sa uvažovalo o zbúraní objektu, ale našťastie sa tak nestalo a teraz je to jedno z najnavštevovanejších miest v Nemecku. Denne príde 2 000 – 3 000 návštevníkov.

Dnes ešte ideme do Halleinu, kde si pozrieme soľnú jaskyňu. Ľudí je aj tu veľa, a tak po zakúpení lístkov máme čas. Pozeráme si keltskú dedinu, kde nás zaujal v jednej z chatrčí drevený sústruh. To trochu prehnali. Osobne naša expozícia na Havránku na Liptove sa mi viac páčila. Ideme si pozrieť aj miestny kostol. Vypadá, že že na jeho stavbu použili pieskovec z kopca hneď vedľa. Samozrejme, že je bohato zdobený. Okrem bohatej výzdoby nás zaujali ďakovné obrazy, kde bolo poďakovanie znázornené maľbou. Nad kostolom je ešte jedno sedenie, kde kvapká slaná voda z vrchu. Na drevenom raždí, ktoré je vo viacerých vrstvách, sa rozprskáva, čím vytvára podmienky na inhalovanie. Konečne prišiel náš čas na vstup do bane. Dostávame biele oblečenie a čakáme. Ešte stále čakáme. Konečne vybehol z bane vláčik. Vagón má len jednu lavicu, na ktorú je treba si sadnúť obkročmo. Či sa vám sused a či suseda páči, alebo nie, musíte sa na nich nalepiť. Nám zvrhlíkom sa to páčilo. Sprievodcom nám je typický sprievodca. Nehovorí už normálne. Je to nejaký žoviálny jazyk, ktorému je ťažko rozumieť. Vláčik nás zatiahol do bane. Po pár metroch z neho vystupujeme a pokračujeme pešo. Nie všade boli koľajnice. Že by ich naša neprispôsobivá menšina už odhalila? Prešli sme z Rakúska do Nemecka. Prezentácie mali formou premietania hraného príbehu. Najviac sme sa tešili na zošupy po drevených válovoch. Dvakrát sme sa odviezli. Hore nás vyviezli pohyblivé schody a z bane zasa vláčik. Pred 19,00 sme boli v kempe. Tí čo zhrešili, boli ešte v susednej dedine na svätej omši. Kňaz bol nejaký inostranec. Na záver sme sa chceli dobre najesť. Ideme do jedinej reštaurácii v dedine. Mali už len guláš a pizzu. Aj to nám chutilo.

10. 6. 2012

Začíname sa rozpadávať. Anka odchádza do Čiech, Jozef do Anglicka. Predpokladané zlepšenie počasia sa nekonalo. Posťahovali sme prádlo, osobne nám prebrali izby, zaplatili sme a ideme do autobusu. Dohodli sme sa, že keď prestane pršať, niekde sa zastavíme. Podarilo sa nám to až v Melku. Čas na oficiálnu prehliadku bol niekde v nedohľadne. Tam, kde nás vpustili, sme nakukli, kde nie, sme vycúvali. Stavba je to monumentálna, výzdoba prebohatá. Ale zostalo aj niečo z duchovna? V Bratislave sa lúči Teo. My ostatní sa lúčime na parkovisku Tesca v Topoľčanoch.

Podstatné je, že sme prišli všetci bez zranení. Počasie nám veľmi neprialo. Skupinu účastníkov to však nerozladilo. Krajina je to nádherná. Stojí za ešte jednu návštevu.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Salzburgské jazerá.