Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Salatín

Dátum konania: 23. 6. 2012

Išli sme na dvoch poloprázdnych autobusoch. Spolu 51. Počasie vynikajúce. Ani teplo ani zima. Slniečko s hralo na schovávačku. Vystúpili sme v Liptovskej Lúžnej. Povedľa salaša, v ktorom nemali bryndzu, sa asfaltkou zarezávame do lesa. Vrava je veľká. Asi sme sa dávno nevideli. V sedle Ráztoka sme sa počkali. Tu sa začína iné stúpanie. Rozhovory boli náhle ukončené. Dychčanie bolo počuť. Ani sme nemuseli medveďov plašiť rolničkami. Výhľady neboli doďaleka. Obloha nebola vyčistená. Lúky boli posiate kvetenstvom. Videli sme i oneskorene kvitnúci hlaváčik jarný. Pod vrcholom sme sa rozložili na obed. Čo neušlo, sme zjedli. Asi po hodine sme sa dali cez vrchol na ústup. Bol to poriadne strmý zošup. Sem-tam sa niekomu ozvalo koleno, ale všetci to zvládli. Dole sme šli po červenej značke, ktorá viedla cez Hučiaky, na čo sme sa mnohí tešili. Je to pekná tiesňava s množstvom vegetácie. Potok sa cez ňu predieral s nami a potom sa stratil v podzemí. Mal nás dosť. Po príchode na asfaltku sme zrýchlili, pretože čas odchodu sa blížil. Zaujala nás pekná studnička v tvare hríba i oddychové miesto na lúke za dedinou Ludrová, kde bolo veľa áut, športujúcich i oddychujúcich ľudí. K autobusu sme prišli s meškaním. Ostatní sa občerstvovali tekutinami i gulášom a tak nás veľmi nekarhali. V autobuse sme si ubolené kolená mazali kostihojom od Fera. Mne zabral. Beriem objednávky.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Salatín.