Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Dátum konania: 22. 9. 2012
Trasa: Horný Jelenec – Prašnica – Východné Prašnické sedlo – Veterný vrch – Rybovské sedlo – Krížna – Majerova skala – Staré Hory (18 km).
Šachy s objednávaním autobusov boli aj tentoraz. Doriešili sa k spokojnosti. Obsadili sme 36 a 16 miest a šlo aj jedno auto – spolu 56. V Starých Horách sme pribrali ešte dvoch šaľancov a v Hornom Jelenci nás čakala korzická Slávka. Chceli sme vystúpiť na začiatku Horného Jelenca, ale šofér si myslel, že sa dá ísť vyššie. Nedalo sa. Spôsobili v dedine trochu chaosu, ktorý tam nemali od povstania. Cesta príjemne stúpala. Obzerali sme si pekne upravené víkendové domčeky. Nám neznámi turisti odbočili do osady Rybie a cez Vlčie diery pokračovali do Rybovského sedla. My sme šli po žltej značke na Prašnicu a Veterný vrch. Od sedla bolo tvrdé stúpanie. Chceli sme sa aj najesť. Stále sme to odkladali. Na hrebeni fúkal silný studený vietor. Napriek tomu sme si rozložili obedné menu. To prilákalo psa z neďalekého salaša. Pridal sa k nemu aj jeden pes, ktorý bol trochu väčší ako chlpatá húsenica, ale evidentne mal problém s močovým mechúrom, pretože čo mohol, to zvlhčil. Bol súčasťou ráno stretnuvších turistov, ktorí práve prichádzali z Rybieho. Na Krížnej sme si šunkou pripomenuli Korziku. Bežci sa už vracali z Ostredku. Okolo nedostavanej, vyhorenej, zanedbanej budove hornej stanice lanovky sme prišli na Majerovu skalu. Miesto nádherné. Všetky bolesti boli zrazu preč. Výhľady neboli malebné, ale Ľubietovský Vepor, Poľanu a aj Kremnické vrchy sme videli. Cesta dolu preverila mazanie v kolenách. V Starých Horách sme po krčme navštívili ešte pútnické miesto. Je nanovo opravené, pekné, s výhľadom na Majerovu skalu, ktorá sa teraz kúpala v slnku. Začínajúca jeseň sa nám vydarila.
Zapísal Peter.