Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Dve Javoriny

Dátum konania: 3. 6. 2012

Riaditeľ túry Peťo M . pre pracovné vyťaženie nemal čas napísať pozvánku a tak som sa podujal ja. Štart som dal o 8. hodine, čo sa mu nezdalo a tak to v sobotu doobeda zmenil na 7. hodinu. Samozrejme to hodil na mňa, že som to poplietol.

Štart jako obyčajne pri TESCU. Zúčastnili sa: Peťo M. (riaditeľ túry a hlavný navigátor), Mário Kuchár, Tony M., Jano H a ja (záložný navigátor). Jano H. si dokonca zobral vetrovku, čo neveštilo nič dobrého. Držali sme sa povodného plánu – cez Prašice, Nemečky na Panskú Javorinu. Bolo dusno a cestou hore som sa dosť potil. Okuliare som mal prepotené, že cez ne nebolo vidieť. Na Panskej Javorine sme sa posilnili prineseným pivom, spravili foto do albumu, ktoré okrem Peťa M. už nikto nebude vidieť. Ako sme boli na odchode, tak som si utieral okuliare a vtom PUK a z jedných som mal dvoje. Hlasno som zanadával a pokračoval som. Chcel som si v Novom Meste nad Váhom kúpiť nové. Bez okuliarov by som celú trasu neprešiel. Nevychutnal som si ani zjazd od „Izby“ do Kálnice, išiel som len asi 20 km rýchlosťou. Dolu v dedine upratovala krčmárka pred krčmou a tak som ju požiadal, či nemá lepiaci pásku. Priniesla a dokonca mi ich pomáhala zlepiť – nepomohlo. Skúšali sme ich nahriať zapaľovačom – nepomohlo. A tak som pokračoval bez okuliarov do Nového Mesta nad Váhom. Tam sme išli najprv do BILLY, ale žiadne tam nemali a tak som na námestí značne neslušne zanadával na život. Potom sme išli na neďalekú benzímku. Vbehol som dovnútra a tam mali na stojane dámske okuliare s kvetinkami a pánske zrkadlovky ako zo 70. rokov. Vybehol som von a zase som nadával. Keďže to bola moja posledná šanca, tak som sa s Máriom vrátil dovnútra a predsa som jedny našiel. Vyskúšal som – sedeli. Lenže ďalší problém – pumpárka ich chcela nablokovať, ale nadalo sa. Zase som značne neslušne zanadával a podal som jej 10 €, že nech mi ich predá aj bez bloku – radšej mi ich predala.

Pokračoval som bez nálady ďalej. Plán sa zmenil, išli sme cez Cetunu priamo na Veľkú Javorinu. Ako prvý vybehol samozrejme Jano H. Na veľmi peknom piatom mieste prišiel riaditeľ túry Peťo M. Prišiel radostne, vraj vyhral niekoľko cien: 1. miesto vo svojej vekovej kategórii (nad 50 rokov bol jediný), 1. miesto v kategórii „Urminčan“ (z Urminiec bol tiež sám) a 2. miesto v kategórii „horské bicykle“ (boli iba dva). Odfotili sme sa pri vysielači – ani túto fotku neuvidíme. Pri chate sme si dali pivko a išli sme naspäť.

Pokračovali sme cez Starú Turú do Čachtíc. Tam sme si dali obed. Odtiaľ sme sa pôvodne mali dostať do dedinky Považany, ale hlavný navigátor Peťo M. nejak nenašiel tú pravú odbočku a tak sme pokračovali na Podolie, Pobedim. Niekde při Hornej Strede sme plánovali prejsť cez dva mosty do Modrovky. Pri kanáli som signalizoval, že most je vľavo, ale Peťo M. zbadal iný most vpravo a tak sme išli tade. Samozrejme to bolo zle a tak sme sa druhou stranou vrátili k plánovanému mostu. Odtiaľ sme prešli k druhému mostu – cez rieku. Ten už niečo pamätal a zaslúžil by si opravu.

Po prejdení rieky sme sa rozdelili – Tony M. a Jano H. išli cez Modrovku na Lehotu, my traja sme išli do dediny Moravany nad Váhom. Tam sme sa ešte posilnili pivom a pokračovali sme smerom k rázcestiu „Výtoky“. Po chvíli sa spustil dážď a aby som to nemal také jednoduchú, tak som dostal defekt na prednom kolese. Samozrejme som hlasno a značne neslušne nadával. Odlepil sa flak na duši a tak som z nej spravil ozdobu na najbližšom strome.

V ľahkom daždi pokračume k sedlu Kostolný vrch. Pri horárni pod Kostolným vrchom sme obočili na modrú značku a pokračovali sme na Dolinu. Prestáva pršať. Po mokrej ceste ideme až na Bojnú. V dedine je už sucho. Vo vetrovkách ťaháme domov. Peťo M. meškal do roboty a tak si pri Babicu zabezpečil odvoz.

Večer sme si s Tonom písali maily - Jano H. mal málo kilometrov a tak to išiel zaokrúhliť niekam na Nitru.

Štatistika:

• prešli sme: 166 km,
• priemer: 18,3 km/hod.,
• nastúpali sme: 2387 m.

Zapísal Fero.