Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Dátum konania: 17. 12. 2011
Trasa: Podhradie – chaty – Železnica – Biela Bukovina – Panská javorina – Železnica – hrad – Podhradie (21 km).
Už pár dní pred sobotou sme boli meteorológmi zastrašovaní, že bude psie počasie. Niektorých to odradilo. Našťastie 26 sa nás zišlo na Podhradí. Počítali sme s Nitrančankami, ktoré nás zásobovali sladkým vianočným pečivom. A po takýchto skúsenostiach z minulých rokov, sme my doniesli slané pečivo. Poďme ale po poriadku. V Podhradí bolo ticho. Prasce už boli zabité, pracovalo sa už len s mäsom. Ideme žltou značkou až po bývalú lesnícku škôlku. Tá už dávno nie je škôlkou. Na budovu spadol strom a pôsobí tam doteraz ako dekorácia. Tu sme odbočili zo žltej, pretože na nej býva veľa blata. Prišli sme k obrázku a odtiaľ do údolia Železnice. Odtiaľto ideme na Bielu Bukovinu. Po snehu ani stopy. Na Bukovine sa zastavujeme pri pamätníku z 2. svetovej vojny. Je zarastený kríkmi. Kto o ňom nevie, nenájde ho. Dokonca aj smerové tabuľky nie sú osadené na hríbiku pri pamätníku, ale na stromoch pri ceste. Koštujeme pekné a dobré šípky a stúpame k bývalej chate kapitána Žalmana, ktorá je premenovaná na Hubertku. Zaujalo nás múdro a pekne vybudované ohnisko. Trochu sme popili a keďže naši bežci už telefonovali, že nás čakajú na vrchole, nezdržovali sme sa. Stôl na vrchole bol jemne poprášený snehom. Vykladali sme naň dobroty z domu. Tu Marika položila na stôl malinký Betlehem, ktorý pozostával zo sv. rodiny. Bolo to milé. Dokonca sme mali aj vianočné oplátky a med. Boli sme aj na rozhľadni. Výhľady boli na počudovanie celkom dobré. Len ten vietor hore. Keď zima zaliezala pod kožu, pobrali sme sa dole. Niektorí šli pozrieť prameň Železnice, iní sa vybrali na Duchonku. Najviac nás šlo späť na Podhradie. Po žltej značke sme prišli až do údolia Železnice. Pre dostatok času sme si trasu predĺžili. Boli sme sa pozrieť aj pri hrade. Bol uzamknutý. Pri ceste späť sme si všimli novú Božiu muku v dedine. Je v nej zobrazený drevený kríž a dole je vytepaná podobizeň Jána Pavla II. Sú tu napísané jeho slová:“Človek hľadá lásku, lebo v hĺbke srdca vie, že iba láska ho môže urobiť šťastným.“ Po takých múdrych slovách už nie je potrebné nič dodať. Ale my sme sa ešte zastavili v meste na Vianočných trhoch. Popíjali sme klasický i detský punč. Ústa sme si zašpinili aj horúcou čokoládou. Pomaly sme sa rozišli z osvetleného námestia do tmavých, ale radostných kútov domova.
Zapísal Peter.