Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Vyšehrad

Dátum konania: 12. 3. 2011

26 ľudí prišlo včas, jeden autobus meškal. Pokazila sa mu mýtna jednotka a v Trnave ju menili. Nakoniec sme sa šťastne dopravili do miesta vystupovania. Na Vyšehrad sme sa dostali aj cez zľadovatené miesta. Tie nás sprevádzali po celej ceste. Vyšehrad vyčistený a aj úbočie pod vrcholom bolo zbavené stromov a náletov. Bežci bežali, chodci chodili a preklínači preklínali. Trasa vedie po hrebeni pohoria Žiar. Je to také hopsanie trochu hore, trochu dole. Zastavujeme sa na Štyroch chotároch. Dvaja miestny turisti si tu pripravujú oheň na svoje dobroty. Zapálili ho však až po našom odchode. Asi sa s nami nechceli podeliť. V tejto lokalite je veľa súkromných chát. Máme problém s udržaním sa na značenom chodníku. V sedle, ktorým prichádza asfaltová cesta z Rematy do Senného, sa časť vzdáva výstupu na Bralovú skalu. Začína pofukovať sľúbený vietor. Na vrchole ho už cítiť poriadne. Je tu aj nejaký vykrývač. Pohľad na zjazdovku je zaujímavý. Sneh je nafúkaný len na nej a je ho stále dosť. Strmo klesáme popod vrchol. Trochu sa šmýkame. Do civilizácie vchádzame medzi chatkami. Sú vzorne upravené ako aj hotel. Ešte spätný pohľad na Bralovú skalu a už sa zvítavame s ostatnými. Bežci sú už vychladnutí, chodci majú správnu teplotu a preklínači majú plné ústa ponúkaných dobrôt. Odváža nás motoráčik. Je v ňom príjemne. Je vynovený. Hlási každú stanicu. Kupujeme si spoločný lístok, čím sa zbližujeme so sprievodkyňou. Do reality nás dostáva šofér autobusu svojou aroganciou a zdutosťou. Neuspokojil ho ani náš nápad, nosiť si vo vaku papuče.

Zapísal Peter