Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Súľovské skaly

Dátum konania: 22. 5. 2010

Súľovské skaly sú magnetom. Šli dva autobusy a dve autá. Dohromady nás bolo 101. Trochu zmätkov bolo v Bošanoch. Prihlásených bolo 15 a prišlo 25. Nadbytok šiel autom. V Súľove sme sa vyrojili. Pri výstupe k prvému bonbóniku – Gotickej bráne – sme sa roztiahli. Stúpanie bolo strmé. Veľa sa nehovorilo, skôr bolo počuť piskľavé dýchanie menej chodiacich turistov. Krásne výhľady počas trasy nás zdržovali. Zrazili sme sa až na Súľovskom hrade. Dohnali sme skupinu z Česka. Oni sú asi slabšie počujúci a zabudli si doma načúvacie strojčeky. Cez malý otvor v skale sme sa dostali na vrchol. Naše pohľady boli panoramatické na kráľovstvo veží, ihiel. Zaujala aj Brada i skalné okno nad hradom. Trochu sme pojedli, pozreli sme si miesto tragédie jednej rodiny, kde po zásahu blesku zomrela matka s dieťaťom. Dnes je tam krížik s fotografiou zosnulých. Keby sme tam vtedy boli aj my, asi by sme tiež mali krížik. Miesto ako stvorené pre schovanie sa pred dažďom. Asi jediná chyba bola, že sa dotýkali steny chodby. Z hradu sme šli strmo dolu. Chodník bol zabezpečený zábradlím. Široký chodník s množstvom vyhliadok nás vyviedol až do sedla Roháč. Niektorí si odbehli pozrieť aj Obrovskú bránu. Jedni dobrovoľne a našli sa aj takí, ktorí ju videli nedobrovoľne. Obidve skupiny neobanovali. Českí turisti stále nepoužívali posunkovú reč a tak pre nás bolo úľavou, keď odbočili k Súľovskému vodopádu. My sme sa vyštverali na Hričovský hrad. Chladné múry nám nezobrali dobrú náladu. Tu sa zhromaždili tí, čo chceli vidieť Hričovskú skalnú ihlu. Dávno nepršalo a preto nás neprekvapilo, že sa začali zbiehať mraky. Z hradu sme sa zošuchli do dediny. Tam pri krčme treba odbočiť vľavo. Všetko klapalo. Slnko si vymenilo úlohu s mrakmi. Rozpršalo sa práve vtedy, keď sme našli skalnú ihlu. Mnohí si ju ani nestihli vyfotografovať. Ihla je zarastená stromami a má aj okno, ktoré mohlo vzniknúť aj pričinením človeka. Odborne povedané, jedná sa o korálovo-riasové rífy paleocénneho veku. Pre nás obyčajných stačí že je to pozostatok morského dna s úlomkami ulitníkov, koralov. Autobusy čakali na kraji dediny. Niektorí nedočkavci sa odporúčali do motorestu asi km za dedinou. Nemohol som vedieť, či sme všetci. Všetci však boli smädní a chceli sa ísť napojiť. Také stádo sa nedá udržať. Odišli sme na autobusoch. Samozrejme, že štyria ľudia nám zostali v dedine a autobus sa musel pre nich zastaviť. Súľovské skaly zasa nesklamali. Krátka túra s nádhernými scenériami. O štyri roky sa sem vrátime.

Zapísal Peter.