Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Omšenská baba

Dátum konania: 6. 11. 2010

Na autobusovej zastávke sa nás zišlo 29. Našťastie autobusy ráno zívajú prázdnotou. V Bánovciach prestupujeme na novej stanici. Debatujeme s teplickými turistami, ktorí idú na Suchý vrch. Sme im na smiech. Vraj taká krátka túra. V Trenčianskych Tepliciach ešte z autobusu zírame na Mečiarovu Elektru, v kúpeľoch sa zastavujeme na Moste slávy, pri elektrárni, na ostrovčeku, kde vytŕča tis a popri Baračke, ďalšom Mečiarovom majetku, sme vstúpili do lesa. Prvou zastávkou boli Kamenné vráta – prvé futro, ako to nazval Peťo z Urminiec. Pohodlne sme sa presunuli k druhému futru s pekným výhľadom. Mužstvo sa počkalo na veľkej lúke s ostrovčekom stromov v strede. Roztrúsení sme napredovali ďalej. Značenie na odbočku na Omšenskú babu čelo prebehlo. Potešili sme sa z výhľadov z ďalšieho kopca. Ponorili sme sa zasa do lesa. Chodník nás vedie pohodlne po vrstevnici. Z ľavej strany sú roztrúsené vápencové útvary. Na jeden sme sa vyškriabali a neoľutovali sme. Z vrcholu pekný výhľad a zospodu jaskyňa umelo vytesaná. Vhodná pre medveďa. Zrazili sme sa na mieste, odkiaľ sa nám otvoril pohľad na majestátny Vápeč i homôlkovitú Homôlku. Kúsok odtiaľ bol umiestnený kríž a pri ňom lavice – pravdepodobne sa tu slúžia sväté omše. Traverzom sme sa dostali na ďalšiu lúku, odkiaľ sme zasa obdivovali už spomínané kopce, tentoraz zaliate slnkom. Vynímali sa hlavne zlaté smrekovce opadavé. Časovo sme boli dobrí a tak sa Marián utrhol a vybehol si na deťmi preplnený Vápeč. My ostatní sme zakotvili v prvej krčme, odkiaľ sme sa presunuli do druhej, kde sme rozohrali nezabudnuteľný zápas v gulečníku. Pomaly sa trúsime von, čo keď pôjde autobus skôr. Išiel tak akurát. Len my sme čakali na zlej zastávke. My v dedine, autobus nad ňou. Keď sme sa to dozvedeli, všetci sa šprintom rozbehli na všetky strany, lebo nebolo jasné, ako sa dostať na hornú cestu. Tempo ochablo po nedostatku kyslíka. Na hornej ceste už nezostal po autobuse ani smrad. Chvíľu bolo rozpačité ticho. Čo ďalej? Zasa sa ukázalo pozitívne myslenie viacerých, ktoré nakoniec nakazilo aj ostatných. Zišli sme pešo do osady Štyri lipy. Tu sme sa usadili a zabávali. Vedeli sme, že v Ilave máme na prestup len tri minúty a tak sme kúpili jeden hromadný lístok kvôli rýchlejšiemu vybaveniu. V Ilave sme vystúpili zasa o jednu zastávku skôr. Tak nám poradili domáci. Opäť sme šprintovali. Prví zastavili náš autobus. Monika opäť zorganizovala hromadný nákup lístkov. Platil Marián a z vyzberaných drobných od nás sa mu podlamovali kolená. V Trenčíne sme nastúpili do vlaku. Boli sme rozdelení v dvoch vagónoch a v oboch bola dobrá zábava. Dnes sme boli v nádhernej prírode s nádhernými ľuďmi.

Zapísal Peter.