Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Lopeník

Dátum konania: 17. 4. 2010

49 ľudí sa tiesnilo na sedačkách. Nikto nemohol stáť. V autobuse veľa ľudí zistilo, že nemá ani občiansky preukaz. Hranicu sme si ani nevšimli. Žltou značkou vedení sme stúpali hore. Blata bolo menej, než sme počítali. Výhľady začali byť až pri Vyškovci. Bošanci skontrovali otvorenú chatu. Tu sme z informačných tabúľ zistili, že sa tu odohrala veľká letecká bitka v druhej svetovej vojne. Majú Česi niečo malé? Fero nás stiahol k jednej keške. Bola to obnovená kaplnka. Prameň pitnej vody pri nej a lavičky na sedenie. Z kaplnky sa ozývala hudba – cirkevný text ale nezameniteľná moravská melódia. Bol aj pekný výhľad na Veľký Lopeník. Vrátili sme sa na značku. Chytáme posledných Bošancov. Asfaltkou prechádzame okolo Mikulčinho vrchu. Na chate Janka sa nezastavujeme. Na lúkach je horšie značenie. Vrchol Lopeníka je veľkolepý. Dominuje mu obrovská rozhľadňa, veľa sedenia, štyri latríny. Ľudí sa tu tiež dosť premelie. Času máme dosť. Bledé tváre nastavujeme slnku. Je čas tešiť sa na bošácku slivovicu. Cesta dolu je dobrá. Pri miestnom kostole si pozeráme drevené výtvory – poslednú večeru a betlehem. Slivovica sa len koštovala, nie pila. Zrejme patrí medzi spevavé stimulanty. Zadok autobusu vyspevoval dostatočne hlasno, ale nemali dobre naladené hlasy. Asi chýbal druhý štamprlík.

Zapísal Peter.