Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Kráľova hola

Dátum konania: 18. 9. 2010

Napriek dažďu, dlhej ceste sa prihlásilo 84 účastníkov. Dva autobusy sa rozbehli na východ. Svižné tempo, jedna krátka prestávka a po štyroch hodinách o 10,00 sme v Telgárte. Vítajú nás domáci hubári tmavšej pleti a chvália sa nádhernými dubákmi. Najväčší by sa dal použiť aj ako dáždnik. Do lesa vchádza nekonečný had. Hneď naberáme výšku, až nám z toho zaľahlo v ušiach. Skupina sa trhá, ako sa trhajú oblaky nad nami. Pohľad zapichnutý do zeme vidí množstvo hríbov. Po nočných dažďoch je chodník trochu šmykľavý. Až na jednu osobu, ktorá si vychutnala čľapotanie v potoku, sa nič nestalo. V pásme kosodreviny sa po vychodenom chodníku dostávame na Kráľovu skalu. Hola sa zdá na dosah. Obloha azúrovo modrá s kyprými oblakmi. Ideál pre fotografov. Na asfaltke vedúcej zo Šumiaca stojí auto. Sú tam ochranári a čakajú na autá, ktoré sem vraj chodia napriek zákazu. Posledný namáhavý výšvih a sme na legendárnej Kráľovej holi. Nejakí turisti tu už spievajú chorál Na Kráľovej holi. My sa posilňujeme a čakáme spevácky krúžok z Bošian. Ten nechodí a tak zisťujeme, či triangulačný bod vo výške 1946 je najvyšší na vrchole. Nie je. Na západ od vrchola je kóta o 4 m vyššia. Prichádzajú aj Bošanci. Keďže sú vysoko, myslia si, že môžu začať spievať niečo vyššie ako sa má. V istých pasážach sa dostávajú do problémov, ale hlavne, že je to od srdca. Partizánčanov sme ani nepočkali. Na vrchole sú 4 stupne tepla a či zimy? Modrou značkou ideme do Šumiaca. Hore sme prekonali prevýšenie 1 100 m, čo nás čaká aj dole. V závetrí kopca zhadzujeme oblečenie a okupujeme vyhriate kamenné platne. Tešíme sa pohľadom na vrchol. Kamenný chodník je široký. Po stranách v tráve sa červenejú muchotrávky. Je to akoby cesta rozprávkovým lesom. Nad dedinou nás zastavujú Šumiančanky. Nie sú to však šumienky. Tieto už vyšumeli. Boli zberať brusnice. Aj nám ich ponúkli. Keď videli, že sme už muži vo veku, hneď nám určili aj diagnózu. Sú ideálne na prostatu. Pekne sme poďakovali. Ponáhľali sme do dedinskej krčmy. Bol tam už nával. V krčme smrad a vonku na dlhom gánku bola pozdĺž jedna lavica. V dedine je aj múzeum zvoncov. Vraj ich je tam okolo 2000 kusov. Dozvedel som sa to až tesne pred odchodom autobusu a tak možno nabudúce. Do Topoľčian prichádzame okolo 20,30. Tí, čo chceli referendovať, to ešte stihli.

Zapísal Peter.