Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Symbolický cintorín

Symbolické cintoríny sú vo viacerých pohoriach Slovenska. Ich cieľom je uctiť si pamiatku ľudí, ktorí zahynuli v horách a centralizovať pietne miesta.

Symbolický cintorín v pohorí Tribeč vybudoval Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany.

Dielo je vytvorené z prírodného kameňa, nesie motív padajúcich listov, medzi ktorými sa prepletajú mená. Rozmery sú cca 150 x 60 x 40 cm. Bronzové listy a texty sú zapustené v kameni. Dielo predstavuje symboliku ľudského života. Centrálnym prvkom je hlavný kameň, na ktorom sú umiestnené mená vybraných osôb. Tribeč je asi najznámejší tým, že sa tu strácajú ľudia. Preto na centrálnom kameni sú vyryté mená tých, ktorí sa stratili a nikdy sa nenašli. V okolí hlavného kameňa sú roztrúsené menšie kamene, cca 15 x 20 x 25 cm, ktoré budú niesť mená ďalších zomrelých osôb, ktoré zahynuli v pohorí Tribeč. Sú to turisti, lesní robotníci, čí náhodní návštevníci.

Niekoľko zaujímavých článkov pozbieraných z internetu k téme Mystický Tribeč.

Tribeč je pohorie rozprestierajúce sa na severe Nitrianskeho a na juhu Trenčianskeho kraja. Má husto zalesnený terén, rozlohu 550 kilometrov štvorcových a najvyšší vrch - Veľký Tribeč - má nadmorskú výšku iba 830 m n. m. Napriek jednoduchému terénu bolo zaznamenaných viacero zvláštnych a nevysvetliteľných zmiznutí. Aké je teda tajomstvo týchto tajuplných vrchov? 

Bermudský štvoruholník v Tribeči

Všetky zmiznutia, ktoré sa na Tribeči zaznamenali, sú situované do pomyselného štvoruholníka, ktorý tvoria mestá Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske. Tu vám načrtnem niektoré z nich.

Jarmočný kríž

sa nachádza pod vrcholom zvanom Javorov alebo Javorový vrch. Vedie k nemu zelená turistická značka z Javorového vrchu do sedla Rakytka. Legenda, ktorá sa viaže k Jarmočnému krížu, je zapísaná aj v kronike obce Zlatno. Stalo sa to v zime, na prelome 18. - 19. storočia. Mimochodom, bolo to v období kedy ľudia miznú na Tribeči. Cez Javorový vrch vtedy viedla stará furmanská cesta, ktorá vedie cez celý hrebeň Tribeča. Práve po nej prechádzala skupina ôsmych sedliakov, ktorí išli na jarmok do Topoľčian. Na jarmok došli, ale domov už nie. Deň na to našli dedinčania iba ich mŕtve telá, dolámané a dorezané do krvi. Boli akoby "poukladaní" na kope. Zaujímavé je, že podľa legendy mali zlomenú každú kosť v tele a rezné rany mali rôznu hĺbku aj dĺžku, takže ich nemohol spôsobiť jeden nástroj. Ešte zaujímavejšie je to, že špekulácie o tom, ako sedliakov po ceste domov prepadli a zabili zbojníci, sú neplatné. Sedliaci totiž mali pri sebe veci, ktoré nakúpili na jarmoku. Vtedajšie vysvetlenie bolo takéto: sedliaci sa na jarmoku opili, cestou naspäť sa pohádali a dobili na smrť. Lenže......mohli sa zabiť všetci navzájom? Táto legenda dodnes nemá jednoznačný záver. Preto sa krížu hovorí Jarmočný. Kto alebo čo spôsobilo sedliakom takéto smrteľné zranenia, to už asi ostane tajomstvom Tribečských lesov… .

Stratený lesník

V roku 1932 prišla zima do Tribečských hôr koncom novembra. Ani husté sneženie, ktoré od rána vytvorilo hrubú prikrývku, neodradilo 47-ročného skúseného lesníka A. Samšályho (žiaden poskytnutý zdroj neuvádza jeho meno) z Veľkých Uheriec, aby vykonal svoju každodennú prácu. Od toho dňa, kedy vstúpil do útrob lesov Tribeča, ho už nikdy nikto nevidel. Akoby ho pohorie doslova zhltlo. O niekoľko dní, keď sneženie ustalo, sa zahájila rozsiahla pátracia akcia. Avšak bola neúspešná. Dnes si vo Veľkých Uherciach na Samšályho už nikto ani len nespomenie. Nie je o ňom ani zápis v obecnej kronike. Kam a ako sa stratil, sa už asi nikdy nedozvieme.

Nezvestné dievča

Necelý rok po zmiznutí lesníka Samšályho sa na návštevu k starým rodičom vybrala mladá 18-ročná Mária Švajzerová z Mankoviec. Išla najkratšou cestou, ktorá viedla po lesnej ceste. K starým rodičom však nikdy nedošla, ani sa nevrátila domov. Prípad si opäť vyžadoval veľkú pátraciu akciu, ale skončila tak ako pri A. Samšálym - neúspešne. Článok o zmiznutí sa objavil v miestnych novinách. Medzitým pár dobrovoľníkov zo Zlatna i Mankoviec ešte stále pátralo po nezvestnom dievčati, no bezvýsledne. Mária Švajzerová sa akoby pod zem prepadla.

Robotník zmizol bez stopy

Ani rok 1937 sa nezaobišiel bez zmiznutia. Tentokrát sa stratil robotník zo Žirian Andrej Murgaš. Pracoval v kameňolome, kde koluje miestna legenda o Čertovom Zadku. Miestni spomínajú, že tam zmizli desiatky robotníkov. Murgaš sa však vracal z práce domov, prechádzal cez krátky, riedko zalesnený úsek, úplne viditeľný z dediny. Domov však neprišiel, zľahla sa po ňom zem. Pátracia akcia bola opäť márna. Muž sa nikdy nenašiel.

Stratený robotník z Partizánskeho

Štvrtý, ale ani zďaleka nie ten posledný príbeh, je zaujímavý tým, že tentokrát sa nezvestná osoba, aj keď až po niekoľkých mesiacoch, našla. Walter Fischer pracoval v Baťových závodoch, mal rád turistiku. Preto sa v roku 1949 vydal na turistiku do Tribečských lesov. Vybral si trasu na Čierny hrad, domov sa však nevrátil. Polícia spustila ďalšiu pátraciu akciu, ktorá však dopadla bezúspešne. Jeho ženu začal zaujímať osud manžela až po štyroch týždňoch, pretože sama kvôli deťom nemohla vycestovať z bydliska pri Novom Meste nad Váhom. Preto poverila švagra úlohou zistiť, čo sa stalo s Fischerom. Zašiel na miestnu policajnú stanicu, kde požiadal o opätovné pátranie. Lenže to sa obmedzilo iba na rozoslanie jeho opisu. Všetko prebiehalo podobne ako v predchádzajúcich prípadoch - všetko bezvýsledne. Až pokým neprešli štyri mesiace. Vtedy totiž Waltera Fischera objavili na poli neďaleko Zlatých Moraviec s dorezanými končatinami a v excitovanom stave. Je to zatiaľ najzaujímavejší prípad zo všetkých.

Neznámy muž

Na jar roku 1954 našli pri obce Oponice telo neznámeho muža. Mohol mať asi tridsať rokov, telo bolo už v rozklade. Príčina smrti je neznáma. Po mužovej totožnosti sa pátralo celoštátne, jeho popis sa dostal do novín. Nikdy sa však nezistila skutočná totožnosť muža, príbeh o ňom nenájdete ani v obecnej kronike Oponíc. Nakoniec sa dospelo k záveru, že mŕtvy muž bol asi cudzinec, ktorý sa dostal do Československa ilegálne. Kto to vlastne bol? To už je tajomstvo Tribečských hôr.

Opustené auto manželov Belanovičovcov

Koncom Februára 1966 našiel istý hájnik na ceste smerom z obce Jelenec do Tribečských lesov asi dva kilometre od obce odstavené auto s bratislavskou ŠPZ. Keď auto našiel aj na druhý deň na tom istom mieste, navyše na ceste, kde je zákaz vjazdu motorovým vozidlám, upovedomil žandárov. Tí zistili, že auto patrí manželom Belanovičovcom. Tých sa však už nepodarilo objaviť, príbuzní taktiež nemali informáciu o ich zmiznutí. Prehliadka auta nepomohla. Pátranie, opäť celoštátne, bolo márne. Manželov už nikto nikdy nevidel.

Úspešný obchodník zmizol z auta

Z obce Skýcov vedie cesta, ktorá ju spája s Klátovou Novou Vsou priamo cez pohorie. Presne cez ňu prechádzal 3. februára 1995 mladý 26-ročný podnikateľ Ján Šala. V ten deň tadiaľ išla aj policajná hliadka, ktorá našla odstavené auto. Značka BMW, žltá metalíza a žilinská poznávacia značka. Rádio bolo pustené, muž si zrejme išiel odskočiť. Auto bolo odstavené na úseku cesty, ktorý bol úplne viditeľný z blízkej chatkovej osady Slače. Polícia auto prehľadala. V úložnej schránke našli nemalú sumu peňazí - slovenské koruny, ale aj marky a doláre. Celková suma presahovala v prepočte jeden milión korún. Rozhodli sa, že na vodiča počkajú. Jeho príchodu sa však nedočkali ani po dvoch hodinách. Z dokladov zistili telefónne číslo Šalovho bydliska. Zdvihla jeho priateľka, ktorá povedala, že Ján Šala sa mal vrátiť z pracovnej cesty už pred štyrmi hodinami. Nevrátil sa už nikdy. Polícia zahájila pátranie v blízkosti chatkovej osady Slače, ale podnikateľa nenašli. Vyzeralo to tak, že Šala vystúpil z auta a.................. zmizol.

Mladá Lucia sa nevrátila z túry

20-ročná Lucia Zaťková pracovala v obci Zlatno na píle ako robotníčka. 6. januára 2011 sa vybrala na výlet na Javorový vrch do Tribeča.  Z túry domov nikdy neprišla neskôr ako po 18. hodine. Ibaže v ten deň sa nevracala ani ráno nasledujúceho dňa. Na Žibrici, čo je vrch na juhu Tribeča, našli jej zápis z 15. hodiny, kde písala, že po výbornej túre sa už teší domov. Pátrala po nej polícia, záchranári aj obyvatelia z obce Zlatno. Objavila sa až na druhý deň, teda 7. januára 2011. V podvečer sama prišla domov, síce značne otrasená a s dorezanými rukami, ale inak v poriadku. Čo jej dorezalo ruky? Prečo sa nevrátila v ten deň, ako odišla? Tieto otázky zatiaľ visia vo vzduchu.

Možné vysvetlenie

Okrem kremencových skaliek sa v pohorí Tribeč nachádzajú aj neprístupné jaskyne, dutiny, prepadliská, aj dávne šachty, štôlne a bane, kde sa kedysi ťažilo zlato. Je vysoký predpoklad, že práve tie pohltili telá nezvestných osôb. Obzvlášť v zimnom a jesennom období, keď sú tieto lesy prekryté vrstvou opadaného lístia a snehu, môžu byť tieto “otvory v zemi” pascami.

Dodatok turistov z KST Žochár

Toto vysvetlenie nie je vedecké. Ani nie je vhodné, nám bežným ľuďom, po ňom pátrať. Istá dávka mysticizmu, napätia, neistoty je dobrá. Venoval sa jej aj autor knihy Trhlina, Jozef Karika. Kniha bola aj sfilmovaná s veľkým úspechom. Pre návštevnosť Tribeča je to dobré. My starší sme vyrastali na strašidelných príbehoch, ktoré nám rozprávali starí rodičia a ich známi pri večerných návštevách v zime. Mali sme to radi, aj keď sme sa potom báli vyjsť von. Doba sa síce zmenila, ale ľudia sa radi boja. Dokazujú to hororové filmy. Nechajme teda tieto príbehy tak, ako sú opísané, ale majme prirodzený rešpekt pred horami, aby sme sa nedostali aj my na stránky novín.