Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Strážov

Dátum konania: 12. 12. 2020

Trasa: Zliechov – skalné okno – kade tade – sedlo pod Strážovom – Strážov – Zliechov (14 km).

V Zliechove sme zaparkovali na parkovisku pre turistov. Domáci vychádzajúci z potravín nám pripomenul, že na jeseň sa tu prehnala víchrica a niekoľko stromov si ľahlo na červenú značenú trasu. Ideme teda po zelenej. Vrchol sa skrýva v oblakoch, ale máme nádej, že sa oblaky rozostúpia. V sedle nechávame batohy a ideme si pozrieť skalné mesto s hlavnou atrakciou oknom. Samotné okno nič moc, ale skalné útvary sú tu mohutné, bizarné, s prevaľujúcou hmlou, strašné. Vraciame sa k batohom. Ponuka jedál bola pestrá. Prekvapením boli oškvarky s kyslými uhorkami. Nechcelo sa nám klesnúť až k Strážovskému potoku a potom pokračovať k vodopádom. Ideme po neznačenom hrebeni do sedla pod Strážovom. Popadaná námraza s popadanými konármi tvorila nebezpečnú šmýkajúcu kombináciu. V sedle pod Strážovom bol druhý chod. Dobroty od výmyslu sveta. Chodník na vrchol je dosť zaťažený. Na vrcholovej lúke začíname tušiť, že z vrcholu bude pekný výhľad. A veruže bol. Pod nami bol slnkom zaliaty Zliechov, oblaky sa prevaľujú po kopcoch. Slnečné lúče prehrievajú telo. Čo sa stravy týka, bol tretí chod. Tretí chod býva v podaní Dagmar vždy odchod, ale tentoraz to bola čerstvá vianočka od Hely s maslom a figovým lekvárom. Modrá obloha, námraza na konárikoch a ihličí nás zdržiavala hore. Museli sme si povedať dosť a ísť dole. Kto nemal mačky, ten si rozhýbal celé telo. Pod sedlom pod Strážovom sme natrafili na popadané stromy. Námrazu vystriedalo blato. Ale veselo bolo stále. V potoku sme si poumývali topánky, preprali gamaše a či spodnú časť nohavíc. Autá sme našli tam, kde sme ich nechali. Pri vystupovaní som si všimol, že zvnútra boli akési špinavé. Ktovie od čoho.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Strážov.