Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Slemä a Ohnište

Dátum konania: 30. 5. 2020

Trasa: Liptovská Porúbka – Brtkovica – Slemä 1 514 – Ohnište 1 538 – Svidovské sedlo – Liptovský Ján (22 km).

Prvý bus po korone. Prišlo len 25 osôb. Počasie mohlo byť aj lepšie, ale aj oveľa horšie. Cestou sme chceli stáť na benzínke pred Martinom. Pred nami tam postál jeden zvolenský turistický. Baby stáli vonku v rade na záchod. Zastavili sme sa v Martine v Tescu. Bolo to dobré rozhodnutie. Automat na kávu fungoval, záchody pred nami nestihli zatvoriť. Až o 9,30 sme vystúpili v Porúbke.

Po Brtkovicu je to brnkačka. Nad ňou sa krútime na serpentínach ani Vlhová na slalome. Aby sme to nemali až tak ľahké, sú tu vyvrátené stromy. Nemá ich kto prepíliť. Ceduľa dole nás o nepriechodnosti značky upozorňovala. Brali sme to na ľahkú váhu. Ale inú alternatívu sme nemali. Na
Slemä bola konečne dlhšia prestávka. Pomotali sme sa pri lietadle, mali sme výhľady na severnú stenu Ďumbiera. Bolo nám smutno, že s nami nebol MacGyver. Ten by lietadlo svojim zázračným nožíkom opravil a mohli by sme odletieť. Bez neho sme sa len trápili.

Padli sme do trávnatého Michalovského sedla. Pri stúpaní sme videli skalné okno Ohnište. Je najkrajšie, najväčšie na Slovensku. Ale nesmiete sa naň dívať zblíza. Oslepnete. Možno nie, ale dôvod, prečo sa k nemu nemôžete priblížiť, nevieme. Jednoducho celoročná ochrana prírody. Možno, keby sme vedeli, čo sa tam chráni, tak by tam nemusel byť celoročný zákaz. Priamo pod vrcholom je aj 125 m hlboká priepasť. Je tiež chránená.

Začali padať krúpy. Chodník do Svidovského sedla je šmykľavý. Niektorým trvá dlhšie kým sa rozhodnú urobiť krok. Zo Svidovského sedla sa viac pozeráme vpravo na skalný masív Ohnišťa, než pod nohy. Na asfaltke v Jánskej doline nás zabil údaj na cykloznačke o vzdialenosti do Jána. Viac než 10 km. Slabšie povahy sa rozplakali, silnejšie sa hrali na hulváta. Neostávalo nič iné, len posúvať nohy dopredu.

Autobus nás čakal pri rezorte Alexandra. Všetko na okolí bolo zatvorené. Možno aj kvôli neskorému času. Prišli sme totiž o 18,30. Večerníček sme už nestihli, ale videli sme kus krásnej slovenskej prírody. Stálo to za námahu. Skúšali sa aj nové zdravé sušienky. Meno dostali Zakázané sušienky. To podľa zákazu prístupu ku skalnému oknu.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Slemä a Ohnište.