Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Stiahnite si tlačivo na 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (PDF, 14,5KB)

Levice (cyklo)

Začiatok podujatia: 11. 7. 2020
Koniec podujatia: 18. 7. 2020

1. deň, sobota, 11. 7. 2020

Trasa: Topoľčany – Slače – Zlaté Moravce – Prílepy – Nemčiňany – Kozárovce – Tlmače – Levice (75 km).

Počasie sa s nami pohrávalo, ale neudrelo. K Tescu prišlo desať cyklistov. Auto s batožinou bolo naložené už od včera. Plní sily a nadšenia sme začali roztáčať kolesá. Išlo nám to celkom dobre. V lokalite Slače sme odbočili na lesnú cestu. Pri križovatke so zelenou pešou značkou sme opustili dobrú asfaltku. Po štrkovej ceste sme prišli k odbočke na hrad Hrušov. Tu sme sa zbalili do vajíčka a vykľuli sme sa až v Topoľčiankach. V Zlatých Moravciach je aj cyklochodník. Taký, aby bol. Zastavili sme sa u Hofera. Tu nás čakala aj Hela. Hladní sme ešte veľmi neboli, nuž sme prijali tekutiny vo forme nápojov a niektorí si dali aj polievku. Dobre urobili. Nielen preto, že celú útratu uhradila Hela. Pocítili sme aj dobroprajnosť vodičov. Jeden z nitrianskych vodičov nás všetkých postriekal vodou z ostrekovača. Prestávku na jedenie chceme mať v motoreste Stop v Kozárovciach pri stanici. Prišli sme tam hladní, ale obsluha si to vôbec nevšimla. Bola tu oslava narodenín, takže pre iných nevarili. Dostali sme stopku. Zasa sme sa napili a zjedli zásoby z domu. Cez Slovenskú bránu, ktorú strážia naši Cigáni, sme prišli do Tlmáč. Odtiaľ hlavnou cestou do Levíc. Cesta má širokú krajnicu, takže autá nás len ovievajú. V Leviciach šantia asfaltéri, Impregnujeme si plášte asfaltom. Ubytovanie na ulici Zdenka Nejedlého 73 nachádzame na druhý pokus. Vysmiata pani nás víta.

Pripravili pre nás kuchynský servis pozostávajúci z chladničky, mikrovlnky a varnej kanvice. Sme ubytovaní v troch bunkách. Izby sú dvojky a trojky. Je to internát. Za 8 € je to dobré. V blízkosti je Lidl. Hneď nakupujeme zásoby. Večer nás prišiel navštíviť Ondro. Keď sme ho zbadali, hneď nás napadla klobása z diviny. Nebol to dobrý nápad. Priniesol nám domáci chlieb a dve fľaše vajcového medokýšu niekde od Detvy. Ďakujeme aj za to. Pobožní sa zúčastnili na svätej omši v novom kostole Zoslania Ducha svätého v časti Rybník.

2. deň, nedeľa, 12. 7. 2020

Trasa: Levice – Hronské Kľačany – Starý Tekov – vedľa Hrona – Kalná nad Hronom – vedľa Hrona – Jur nad Hronom – Starý Hrádok – Mýtne Ludany – Vápnik – Margita-Ilona – Levice (55 km/200 m).

Chceme striedať kratšie túry s dlhšími. Na dnes ideme po cykloceste vedľa Hrona. Ešte predtým si prezeráme vinohrady na Kusej hore a zastavujeme sa pri Mariánskej kaplnke na Krížovom vrchu. Pekná, upravené okolie. Kaplnka mala zaujímavý osud. Prvá bola postavená v roku 1789, keď zúrila morová epidémia. Zomrelo 70% obyvateľov. V roku 1913 postavili obyvatelia novú. V roku 1938 patrila kaplnka Hortyovskému Maďarsku, ale na protest obyvateľov patrila už v roku 1939 Slovensku. Po ceste si všímame v Hronských Kľačanoch kostol, ktorý pripomína Urminský. Majú spoločného architekta – Michala Milana Harminca, jedného z najplodnejších architektov. Práve prebieha slávenie svätej omše, nerušíme. V Starom Tekove si chceme pozrieť vojenské múzeum.

Dvere sú otvorené. Na inom mieste je zákaz vstupu. Vchádzame. Ako prvé vidíme lietadlo. Opatrne pokračujeme a vidíme veľa zbraní z rôzneho obdobia. Privítal nás aj majiteľ múzea, pán Hostinský. Zaslúžil si náš obdiv a poďakovanie, keď nám rozprával, čo všetko v minulosti zorganizoval. Spomenul aj bezpečnostnú organizáciu NAKA. Boli sa u neho pozrieť. Niečo si so sebou aj zobrali. Pravdepodobne bude súd. Ukázal nám aj pár exotických zvierat, aj naše sliepky liliputky. Do budúcnosti by chcel postaviť veľkú halu na svoje exponáty. Držíme palce. Boli sme sa pozrieť aj na bojisko, kde prebiehajú každoročne boje o Hron.

Za novým mostom v Novom Tekove je salaš. V jazdeckej hale sme si pozreli výcvik detí v jazde na koni. Vraciame sa na ľavý breh Hrona. Cesta je poľná, štrková. Rybárov viac ako rýb. K vode prídu na aute. Po krátkom čase začíname cítiť zadok. Niekedy mi jazda na bicykli pripomínala, že sedím na zapnutej zbíjačke. Tisíce úderov na boľavé miesta. V Dolnej Seči už máme toho dosť. Vchádzame na asfaltku a po nej ideme do Jura nad Hronom. Prezreli sme si neskororománsky kostol sv. Juraja z pol. 13. storočia, ktorý bol umelecky znehodnotený prístavbou v 20. storočí. V obci je aj reformovaný klasicistický kostol z 19. stor. Cez Starý Hrádok a Mýtne Ludany sa dostávame do kráľovstva vinohradov. Stúpanie je rovnomerné. Mirabelky dozrievajú. Na vrchole kopca Vápnik máme oddych a krátku prehliadku kopca s pozorovateľňou maršala Malinovského v tvare sediaceho leva. Viedol odtiaľto Brnensko-bratislavskú operáciu počas 2. svetovej vojny. Pozorovateľňa je postavená na travertínovej kope, kde sa donedávna ťažil travertín. Stretli sme tu aj rusky hovoriacich turistov. Pri odchode zisťujem, že predná duša sfúkla. Defekt. Nasleduje pomerne rýchla výmena duše. Keby sa tak dala meniť aj tá naša.

Jesť chceme v Kolibe pri kúpalisku Margita-Ilona. Je tu nátresk. Jedlo nám sľúbia až po hodine. Čoby sme čakali. V blízkych Leviciach sa najeme. Mylný názor. Jesť v Leviciach v nedeľu po 15 hodine je nemožné. V Gourmete ešte prehovorili obsluhu, aby jedlo nevyhodili, ale za peniaze dali skonzumovať turistom. Tí, čo to nestihli, pochutili si na pizzi.

3. deň, pondelok, 13. 7 2020

Trasa: Levice – Podlužany – Nová Dedina – Drženice – Bátovce – Jabloňovce – Baďan – Ladzany – Stará hora – Sebechleby – Hontianske Tesáre – Dúpence – Hontianske Moravce – Hontianske Trsťany – Brhlovce – Levice (102 km/1 200 m).

Čaká nás najdlhšia, ale veľmi pekná etapa. Po patáliách so stravovaní navrhol Maroš, že keď ideme do Sebechlieb, mali by sme si spraviť sebe chleby. Odvtedy sme si každý deň robili sebe chleby. Trasa bola celá po dobrých cestách, až na krátky úsek, kde sme tlačili a niektorí si krásu a mäkkosť ešte nepokosených lúk aj vyskúšali. Aj viackrát. Na začiatku sme mali priemernú rýchlosť nad 20 km/h. Igor si starostlivo pripravil sebe chleby, ale nechal si ich na internáte. V Podlužanoch sa už usmieval. Navštívil Coop Jednotu. Mesto Kráľovien, Bátovce, sme si prezreli zo sedla bicykla. Spomalili sme pri evanjelickom kostole. Nenápadne stúpame. Za Jabloňovcami je stúpanie už nápadné. Sitno je tak blízko. V Baďane sa zastavujeme. Obec nám neposkytla žiadne občerstvenie. Ladzany sú s Baďanom spojené s pomerne dobrou cestou.

Pred Sebechlebmi odbočujeme na Starú horu. Je na tufovej hore. V minulosti tu bolo veľa vinohradov. V tufovej skale sa dobre kopú vínne pivnice, tu nazývané lochy. Stará hora je upravená pokosená, pripravená prijať turistov. V peknom domčeku sú dokonca záchody. Zastavujeme sa pri informačných tabuliach. Nechceme veľa jesť. V Sebechleboch je pizzéria, tam sa najeme. Prichádza jeden pán a volá nás do svojej pivnice. Víno má vo veľkých demižónoch. Hneď ponúka. Domáca pani priniesla škvarkové pagáče. Tie boli dobré. Na víno sa musíte opýtať iných. Po dvoch pagáčoch som opustil pivnicu a prešiel som si celú osadu. Je fakt pekná. Lochy sú v dobrom stave. Naši veselo koštujú a kupujú víno vo fľašiach za 5 €. V Sebechleboch je pizzéria zatvorená. Otvárajú až v popoludňajších hodinách. Preglgli sme naprázdno. Do Tesár je zaujímavá cesta, spomínaná hore. Najskôr brodíme Belujský potok pri Dolinskom mlyne. Potom tlačíme bicykle. Netrvá to dlho. Vychádzame na pekné, ale hrbolaté lúky. Ich vôňa sa mení. Vyjazdené koľaje vo vysokej tráve spôsobili, že niektorých priťahovala omamná vôňa viac, iných menej. V Šipiciach opravujeme Mariánov defekt.

Mužstvo sa správalo celý deň dobre, nuž si zaslúži odmenu. Odbočujeme k Tesárskej rokline a k Dúpencom. Pozreli sme si všetky atrakcie a doštípaní od komárov odchádzame. Húpeme sa hore dole a žranica žiadna. Možno v Brhlovciach. Ani krčma. Vodu dostávame od obyvateľov obce. Dedina je utopená v doline. Výjazd je strmý a potom aj ďalšie úseky. Deň to bol náročný ale pekný.

4. deň, utorok, 14. 7. 2020

Trasa: Levice – Hronské Kľačany – Starý Tekov – Tlmače – Lipník – Nemčiňany – Malé Vozokany – Arboretum Tesárske Mlyňany – Vozokanský lev – Veľké Vozokany – Čierne Kľačany – Pyxida – Volkovce – Olichov – Kozárovce – Tlmače Levice.

Janka s Paťom sa presťahovali do Volkoviec. Na Nový rok sa im narodil zatiaľ malý Janko. Ozvali sa a pozvali nás na návštevu. To sa neodmieta. Cestou tam sme šli kúsok po asfaltovom vale Hrona a cez miestnu časť Tlmáč – Lipník s novým kostolom i supermarketom. Poľnou, ale dobrou, cestou sme prišli medzi Kozárovce a Nemčiňany. Zastavili sme sa pri Arborete v Mlyňanoch. Bufet fungoval, nuž sme to využili. Dali sme si nápoje, kávu, nanuky. Ďalšia zastávka je pri levovi. Pri ňom sa odohrala bitka, kde po prvýkrát na území Slovenska boli Turci porazení. Príbeh zaujímavý a hodný sfilmovania. V Čiernych Kľačanoch sme si pozreli Pyxidu. Miesto nálezu sa nachádza momo zastavaného územia obce. Vedie k nej asfaltový chodník, ktorý zarastá. Bežala za nami aj jedna pani. Bola veľmi rada, že sme sa tu zastavili. Zo strany obce nie je záujem o túto zaujímavosť. Fotografiu s nami ukáže starostovi. A to nás už vítajú Volkovce.

Nebolo ťažké nájsť dom návštevy. Na spílenom orechu bola tabuľka s logom Žochára. Vítala nás celá rodina. Pripravili pre nás pohostenie. Paťo navaril guláš. Bol vynikajúci. Ani sme nevedeli, že v našich radoch je ďalší vynikajúci kuchár. Koláče prišli od Jankinej mamy. Tie som poznal už predtým. Chutili nielen mne. Dom už majú takmer hotový. Okolo domu bude ešte veľa práce. Podstatné je, že sme ich našli v dobrej nálade, s úsmevom. Nech sa majú radi. My ich po tejto návšteve radi mať budeme. Z nášho odchodu sa asi najviac tešil Janko, ktorý bol trochu zaskočený takou veľkou návštevou. Janko prepáč a Janke s Paťom veľmi ďakujeme. Kačena sa ponáhľala na vlak. Dnes nás opúšťa, musí do práce. Strháva so sebou aj časť cyklistov. Tí vytrvalí sa zastavujú v Kozárovciach, aby si doplnili zbierku ešte nenavštívených archanjelov – Gabriela a Michala. Sú to zaujímavé diela, ale v obci nie je ani zmienka o týchto zaujímavostiach. Len pripomínam, že fontána Druhý príchod Krista, je stále suchá.

5. deň, streda, 15. 7. 2020

Trasa: Levice – Tlmače – Tekovská Breznica – Brehy – Rudno nad Hronom – vodopád – Uhliská – Bohunice – Pukanec – Podlužany – Levice (80 km/960 m).

Dnes sme vymenili našu Katku za elektrické Katku. Helina známa prišla zdielať s nami dnešnú etapu. Do Tlmáč sú povinné ofuky rýchlo jazdiacich áut. Odbočujeme na lesnú cestu a prechádzame cez Slovenskú bránu. Cesta je raz lepšia, dvakrát horšia. Les sa strieda s lúkami. Pred Tekovskou Breznicou sú upravené vodné plochy. V Brehoch na námestí je už otvorená krčma. Radi sa v nej zastavujeme. V Rudne nad Hronom odbočujeme do Rudnianskej doliny, ktorá nás dovedie až na Uhliská. Doviedla, ale dala nám zabrať. Zastavujeme sa ešte pri Rudnianskom vodopáde. Má cca 4 m a keď je dostatok vody, je pekný. Teraz až taký okúzlujúci nebol. Na Uhliskách je samozrejme všetko zatvorené. Vyberáme zásoby z tašiek a ukladáme ich do tela. Zjazd bol až príliš strmý, aby sme si ho vedeli vychutnať. Odbočujeme k vodnej nádrži Štampoch. Ešte predtým si pozeráme prepriahaciu konskú poštovú stanicu. Pri Štampochu našiel Vlado divú čerešňu. Niektorým, vrátane mňa, chutili ani z Tuzexu.

Po dobrej asfaltke sa spúšťame k Bohunickému mlynu. Patrí do Tekovského múzea. Pani sprievodkyňa je rázna žena, ale vo svojom remesle sa vyzná. Vítajú nás mačence, ktoré tam niekto doniesol. Vstupné bolo 1 €. Mlyn mal horný náhon na koleso a neskôr bol poháňaný elektrinou. Dalo sa tu zakúpiť aj občerstvenie. Dostali sme odporučenie na zmrzlinu v Pukanci. Zmrzlinárom je tam syn Macedónca, ktorý predáva zmrzlinu aj v Jelenci pri Nitre. Bola dobrá a bola tam aj vynikajúca káva. Z Pukanca sme už upaľovali do Levíc. Niekedy aj nad 60 km/hod. Maximum sme namerali 68,6 km/hod. Večer priviezol Janko Editu.

6. deň, štvrtok, 16. 7. 2020

Trasa: Levice – Kalinčiakovo – Krškany – Horša – Žemberovce – Brhlovce – Čankov – Levice (41 km/500 m + 3 km pešo).

Pršalo. Prší a má pršať. Začiatok sme odložili na deviatu. Potom sme sa dohodli, že do Brhloviec pôjdeme autobusom. Nakoniec sme predsa len šli na bicykloch. Cesty boli mokré. Zastavujeme sa v Kalinčiakove pri kaštieli. Samozrejme chátra. Kalvínsky kostol je na tom podobne. Do Horše ideme po náučnom chodníku. Prielom potoka Sikenica je krajší v jej hornej časti. Samozrejme tá je neprístupná pre turistov. Že prečo? Mňa sa nepýtajte. Ideme okolo futbalového ihriska a pokračujeme úzkym chodníkom proti toku. Prekladáme bicykle cez popadané stromy. Odkladáme bicykle a pokračujeme pešo. Žihľava po pás, my v krátkych nohaviciach. Chodník nevýrazný. Tvoríme. Prechádzame korytom, meníme strany potoka. Odrazu sme narazili na koľaje od auta. Nie sú čerstvé, ale pomáhajú. Prichádzame na lúku. Odbočujeme k potoku. Pred nami sú skaly, na nich nalepený potok. Slniečko presvitá cez koruny stromov. Je tu živo. Lieta a sadá si na nás rôzna háveď. Ale vidíme aj pekné modré vážky. Sú hravé, neposedné. Niektorým sa podarilo urobiť pekné zábery. Cieľ cesty sme splnili, vraciame sa k bicyklom. Je to už lepšie, ale nohy stále brnia. A brneli až do druhého dňa.

Z Horše vychádzame na štátnu cestu do Žemberoviec. Časť z nás odpadla a vracia sa do Levíc. Ostatní pokračujeme. Áut pribúda. Zasa by sme sa chceli naobedovať. V Žemberovciach pri kaštieli je také zariadenie. Privítal nás starší pán s rozumom nahnevaného dieťaťa. Svojimi objednávkami mu robíme starosti. Jesť samozrejme nemá nič. Minulý režim tu má hojné zastúpenie. Dohliada na nás Gottwald i iní pohlavári. Znechutení odchádzame do Brhloviec. Časť účastníkov ide do múzea, časť sedí na priedomí. Z kaviarničky oproti vykúka pán a pozýva na kávu. Vraj dobrú. A bola. Moceme sa ešte po dedine, pozeráme ľudovú tvorivosť v tufových skalách. Už nás čaká len cesta späť. Najťažšie je vyhrabať sa z brhlovskej priepasti. Potom nám to už odsýpa.

7. deň, piatok, 17. 7. 2020

Trasa: Levice – Dolná Seč – Vyšné nad Hronom – Turá – Tekovské Lužany – Čaka – Kolta – Čechy – Máriačalád – Podhájska – Pozba – Pútne miesto Studnička – Beša – Horný Pial – Lok – Kalná nad Hronom – Dolná Seč – Levice (90 km).

Do Podhájskej ideme, ale našim cieľom nie je kúpanie. Tak rozhodlo ženstvo. Vo Vyšnom nad Hronom prechádzame cez priehradný múr. Vidíme aj naplavený bordel, ktorý sa dostal do rieky. Vchádzame do obce Turá. Z hlavnej cesty odbočujeme na poľnú cestu. Celkom dobrá. Prechádzame kukuričným poľom a zrazu koniec. Trochu rozpakov kadiaľ ísť. Ideme remízkou. Nohy nám šľahajú bodliaky. Po včerajšej Horšianskej doline je to ako pohladenie. Vďaka navigátorovi sa nám podarilo prísť do Tekovských Lužian. Za Čakou je Penzión Rudmilla. Je postavený za peniaze EU. Náš človek služby poskytovať nemusí. Kontrola by sa mohla pozrieť aj na tieto súkromné penzióny za peniaze EU. Tam sa toho stratilo. Zastavujeme až v Kolte v príjemnej krčme. Vedúca nás pustila cez interiér aj s bicyklami do vonkajšej časti. Porozprávala nám o našej neschopnosti postarať sa o minulosť. V dedine je pekný Meszárosovský kaštieľ. Chátra. Prechádzame cez Parížsky potok a ideme do obce Čechy a to všetko bez pasu. V Čechách je najjužnejší výskyt lyžiarskeho vleku. Je to pekný areál. Dá sa tam lyžovať aj na tráve, vedľa je futbalový štadión. Kvitujeme. Tiahlym stúpaním ideme k Máriačaládu, čo v preklade znamená Mariánska čelaď. Je to pôvodne kláštor z roku 1331. V roku 1512 ho dostali Paulíni. Kostol sa podobal bazilike v Šaštíne. Ešte v roku 1995 bol pokrytý novou škridlou. Teraz je v štádiu rozkladu. V Podhájskej chceme jesť.

Podarilo sa nám to v Slovenskej reštaurácii, mimo kúpeľného areálu. Všetko bolo v poriadku, len vegetariánka Hela bola nespokojná. Objednala si vysmážaný syr, tuším parenicu a nepáčilo sa jej, že syr aj po spracovaní bol zabalený v pôvodnom obale. Je to už vyššia úroveň, keď si zákazník môže skontrolovať dátum spotreby. Pri Pozbe bolo napísané, že pútnické miesto je vzdialené 1 km. Je 1500 m, ale nám sa to zdalo nekonečné. Je za dedinou. Je to pekné miesto. Prvé kaplnky tu boli postavené už v roku 1470. Miesto sa volá Svätá studnička, čo znamená, že tu vyviera voda. Zaujala aj netradičná krížová cesta so zaujímavými príbehmi. Teraz riešime, či zmokneme alebo nie. Dažďové závesy pred nami neveštia nič dobrého. Zastavujeme v Loku. Keď už stojíme, tak sa aj občerstvíme. Obloha nad Levicami sa vyčistila a my sme nezmoknutí prišli do cieľa.

8. deň, sobota, 18. 7. 2020

Trasa: Levice – Tlmače – Nemčiňany – Prílepy – Zlaté Moravce – Topoľčianky – Skýcov – Topoľčany (75 km).

Počasie je zlé a také aj má byť. Ľudia sa chcú vrátiť vlakom, po niektorých príde auto. Marian, Edita a ja, čo mi zostávalo, ideme na bicykloch. Na radaroch sa zdá, že oblačnosť sa bude posúvať na sever. Odchádzame do slabého dažďa. Pred Kozárovcami už neprší. Ide sa nám dobre. V Zlatých Moravciach sa zastavujeme U Hofera. Dávame si len polievku a nápoje. Na Skýcov ideme po štátnej ceste. Edite polievka veľmi nechutila a tak sa jej zbavila. O 13,30 sme v Topoľčanoch. Už vysmiati, suchí a šťastní, že sme.

Neprihlásilo sa veľa záujemcov. Možno odradila lokalita. Čo už len v Leviciach bude? A bolo. Terén rovinatý aj kopcovitý, na vedľajších cestách takmer bez áut, príroda pekná, historické pamiatky a zaujímavosti na každom kroku. Akcie sa zúčastnilo 14 účastníkov. Nálada bola dobrá, bezkonfliktná. Je radosť robiť vedúceho takémuto družstvu. Poďakovanie patrí všetkým za príjemnú atmosféru a zvlášť nášmu navigátorovi Peťovi, ktorý nás neomylne dopravil tam, kam sme mali prísť.

Zapísal Peter st.

Fotografie z podujatia Levice (cyklo).