Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Zraz vysokohorských turistov KST (52. ročník), Tatranská Lomnica

Dátum konania: 28. 6. 2019

Najväčšie každoročné stretnutie vysokohorských turistov sa tento rok konalo už po 52.-hý krát a opäť pod taktovkou KST. Podobne ako po minulé roky sa konalo v Tatranskej Lomnici. Vo štvrtok sme si spravili výlet k vodopádu Skok, kde sme si okrem iného pozreli začiatok nástupu na plánovanú zaistenú cestu na Predné Solisko. Mohli sme len skonštatovať, že chodník by tam nebol problém.

Ďalší deň sme vyrazili na kratší, ale veľmi pekný výstup na Lomnický štít. Hore lanovkou do sedla a odtiaľ ku Gibsiho ferrate, ňou dole do Téryho kuloáru. Kuloárom sme stúpali hore až na hrebeň. Pri výstupe sme prekonali jedno väčšie snehového pole. Áno, dá sa obísť po skalách vľavo, ale keď sme už mali mačky a čakany v batohoch, tak ich hádam nebudeme nosiť zbytočne? Na hrebeni sme už boli v oblakoch/hmle a po reťaziach sme stúpali k vrcholu. Aj tentokrát bude v oblakoch, ale mi tam raz určite prídeme aj za slnka! Mali sme trochu naponáhlo, tak sme preskočili zábradlie, odfotili sa pri vyhliadke odkiaľ pre hmlu nebolo nič vidieť a preskočili zábradlie na druhej strane a zmizli. Pre návštevníkov, ktorí vyšli lanovkou a kvôli hmle sa hore už dosť nudili sme boli príjemné spestrenie. Možno by nás J&T mohlo platiť a cez vrchol by sme chodili každú hodinu ako orloj a návštevníci by mali atrakciu navyše. Dolu sme schádzali klasickou výstupovou trasou.

Cestou sme šli okolo cudzokrajného filmárskeho štábu. Jeden z nich sa nešťastne pošmykol a zranil sa. Ďalší mu skočil na pomoc a tiež sa zranil. Viac na: hzs.sk/typy-aktualit/uraz-clenov-filmarskeho-stabu. Keď sme okolo nich prechádzali, jeden zo zranených sa pýtal niekoho zo svojej skupiny, že či si ešte môže zapáliť? Čakali totiž na vrtulník. Odpoveď bola zamietavá. Nuž byť zraneným nie je med lízať. Nám sa našťastie nič nestalo a bez ujmy na zdraví sme sa zviezli lanovkami do Tatranskej Lomnice.

V sobotu sme šli na Končistú. Vybrali sme si trasu cez Zlomiskovú dolinu k Ľadovému plesu, odtiaľ hore do Lúčneho sedla a z neho hore na Končistú. Dolu sme zišli tiež do Lúčneho sedla a cez Tupú a sedlo pod Ostrvou sme zbehli späť na Popradské pleso. K tejto trase je potrebné povedať, že ďakujeme, ale stačilo. Na Končistú už nikdy viac z Lúčneho sedla. Teda aspoň nie v lete. Zo sedla je to celý čas po suti. Ak už niekto chce ísť na Končistú, tak vrelo odporúčam hrebeň od Hágov, ale na Lúčne sedlo radšej zabudnite. Zostup cez Tupú je taktiež pomerne tragický, suť, nestabilné kamene a suť. Ak máte pocit, že slovo suť sa pri opise tejto trasy nejak podozrivo často vyskytuje, tak máte pravdu. Je tam strašne veľa suti. Inak cesta z Popradského plesa k Ľadovému plesu je veľmi pekná, určite odporúčam. Takmer žiadna suť. Aj cesta od Ľadového plesa hore do Lúčneho sedla je fajn. Sedlo je tiež veľmi zaujímavé, ale ďalej určite nie. Áno tam už je ona. SUŤ!

Večer sme sa zúčastnili oficiálneho programu zrazu, z ktorého sme po pár hodinách zmizli regenerovať do postielok.

Výlet prebehol pod dohľadom inštruktorov II. kvalifikačného stupňa VhT KST, takže neprišlo k žiadnemu porušeniu Návštevného poriadku TANAP-u.

Fotografie z podujatia Zraz vysokohorských turistov KST (52. ročník), Tatranská Lomnica.