Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Orlické vrchy, Česko na bicykli

Dátum konania: 14. 7. 2018

Využil som známosť s Otom Bourom, predsedom lyžiarskej turistiky v Čechách. Vybavil nám ubytovanie v Ústí nad Orlicí v kempe Cakle. Pôvodne sme mali mať 13 miestnu ubytovňu a k tomu spoločenskú miestnosť pre spacáky. Nakoniec som bol rád, že nás prišlo aspoň 13. Mali sme ísť autobusom, ale pri tom počte… Použili sme auto z požičovne v Uherciach. Do Ústia sme prišli na vlaku. Pohodlné.

1. deň, sobota (14. 7. 2018)

Ústí nad Orlicí – krížová cesta – Boží hrob - rozhľadňa Strieborná krásavica – U loučení – Lichtenšteinský kameň – kemp Cakle (15 km)

Keďže je kemp mimo mesta, na bicykle sme vysadli na stanici. Ubytovanie prebehlo rýchlo. Nič moc, na malom priestore veľa ľudí, ale všetko naši. Pozeráme krížovú cestu, na vrchole kopca je rozhľadňa Strieborná krásavica. Prístup je spoplatnený 20 CZK. Na vrchole je občerstvenie, sú tam rozprávkové bytosti a zaujala nás aj Botanická záhrada. Vysvetlenie je vo fotoalbume. Už v prvý deň sme zistili, že cestovný ruch sa robí inak ako na Slovensku. Po asfaltke sa spúšťame k Lichtenšteinkému kameňu, ktorý ohraničoval ich panstvo. Ešte predtým sme sa zastavili U loučení. Tu sa lúčili furmani. Viac vo fotoalbume. Vraciame sa do kempu. Naše ubytovanie aj s kempom patrí českým turistom, ktorí ho prenajímajú. Podobne je v prenájme aj občerstvenie. V kempe je vybudovaná lezecká stena, požičovňa lodí, náradie na opravu bicyklov. Večer je dosť rušno. Počuť spevy, ale nie dlho.

2. deň, nedeľa (15. 7. 2018)

Ústí nad Orlicí – Hrádek – Sloupnice – Nedošín – kaplnka sv. Antonína – Litomyšl – Pazucha – Kozlov – rozhľadňa – praveká osada – Česká Třebová – rotunda sv. Kataríny – Dlouhá Třebová – Ústí nad Orlicí

Krásne ráno. Ideme na juh vedľajšími cestami lemovanými stromami. Ani sme netušili, že pôjdeme toľko do kopca. Zjazd ku kaplnke sv. Antonína bol pekný. Celý areál vypadá starobylo, ale je to stavba z roku 1810. Zastavujeme sa aj pri rybníkoch Malý a Veľký Košíř, na ktorom bol aj prototyp štvorsedadlového vodného bicykla. V Litomyšli je čo pozerať: zámok UNESCO, dĺžkovú mieru český lakeť, sochy dejateľov, starobylé uličky. Vadila nám len prítomnosť áut. Z mesta sme sa vytratili a nabrali smer Kozlovský kopec. Stojí na ňom rozhľadňa i Chata Maxa Švabinského. Dá sa tu aj najesť, čo sme využili. Praveká osada Křivolík je skrytá v lese. Vedie k nej peší turistický chodník. Zvládli sme to aj bicyklami. Osada ukazuje, ako sa žilo v praveku. Bola vybudovaná v roku 2007. Do Českej Třebovej vstupujeme cez park. Navštevujeme najstaršiu stavbu v meste, rotundu sv. Kataríny. Pochádza z 1. pol. 13. stor., upravovaná. Česká Třebová je tiež pekné historické mesto. Prešli sme ho len na bicykloch. Cesta do Ústia viedla po cyklocestách pohodlne a po rovine.

3. deň, pondelok (16. 7. 2018)

Ústí nad Orlicí – Bezpráví – delo – prírodný labyrint - Brandýs nad Orlicí – Choceň – Chlomek – Plchúvky – Korunka – Čermná nad Orlicí – Borohrádek – Světlá – Týnište nad Orlicí – Lípa nad Orlicí – Čestice – Kostelec nad Orlicí - Borovnice -Lhoty u Potštejna – Velká Skrovnice – Orlické Podhúří – Oldřichovice – Ústí

Po peknej cykloceste vedľa Tichej Orlice a vlakovej trati do Prahy nám cesta ubiehala rýchlo. Zastavovali sme sa len na železničných priecestiach. Trať sa opravuje a vlaky prechádzajú po skupinách. Zastavujeme sa pri Babylonskom dele súdneho dňa. Malo to byť delo pre Saddáma Husajna, dlhé 156 m, priemer 1 000 mm. Projekt riadil kanadský konštruktér Gerald Bull. Úspešne sa mu podarilo zostaviť delo "Baby Babylon" o ráži 350 mm a dĺžke 46 metrov. O kúsok ďalej je socha Tí pred nami. Sú to ľudia štverajúci sa hore. Pár metrov a je tu pomník J. A. Komenského. Žil tu istý čas skrývajúci po bitke na Bielej hore. Napísal tu Labyrint světa a ráj srdce. Labyrint je možné si prejsť za vstupenku. Videli sme aj zrúcaninu hradu Brandýs. Kultúrno poznávacej činnosti sme mali dosť. Zastavili sme sa až v Chocni. Po individuálnej prehliadke mesta sme šli hľadať sútok oboch Orlíc. Nevedie tam značka. Po trávnatých lúkach sme ho nakoniec našli. Tu sa stáčame na východ. Obedujeme v motoreste. Rýchlo a dobre. Cesta do Ústia bola rýchla, pretože sme takmer nikde nestáli. Nenechali sme si ujsť pútne miesto Homol, kde je kostol Panne Márii Bolestnej z roku 1692. Zaujímavé je schodište vedúce ku kostolu. Janko so skriveným brzdovým kotúčom šiel najkratšou cestou do opravovne.

4. deň, utorok (17. 7. 2018)

Ústí nad Orlicí – Lanšperk – Hnátnice - Žampach – Písečná – Letohrad – Ústí

Počasie začalo hrať s nami svoju hru, v ktorej zvíťazilo. Ráno bolo ešte pekné. Po cykloceste sme prileteli k hradu Lanšperk. Hrad postavili v 13. storočí Přemyslovci ako hrad bez veží – hovorilo sa im plášťové. Vo vnútri hradu je rozhľadňa, z ktorej nie je nič vidieť. Ďalším hradom je Žampach. Bicykle nechávame pri zadnom vchode do botanickej záhrady. Pred hradom nás milo prekvapila skupina detí s vedúcimi. Chystali sa opekať. Z hradu veľa neostalo. Pozreli sme sa aj do botanickej záhrady. Mnohým sa páčila. Zaujal nás aj hmyzí domček. Tu sme sa otočili. Do Letohradu sme prišli zo strany barokovej päťuholníkovej kaplnky sv. Jána Nepomuckého. Bola opravovaná. Pri zjazde sme si všimli odbočku k hradu Kyšperk. Vydali sme sa po nej. Stretli sme malé deti s dozorom. Boli to škôlkári na prímestskom tábore. Boli zlaté. Hrad neexistuje ani v náznakoch. Vrátili sme sa do Letohradu. Nezdržali sme sa. Voda v oblakoch nás hnala na ubytovňu.

5. deň, streda (18. 7. 2018)

Autobusom do Potštejna, pešo na hrad – hrad Litice a vlakom do Ústi

Čaká nás dažďový deň. Bicykle sme nechali odpočívať v dodávke. V Potštejne už pršalo. Autá nás ovlažujú vodou z asfaltky. Na hrade sa cítime ako doma. Neochotná obsluha, nemastný výklad. Videli sme aj dve dračie vajcia. Boli zjavne po záruke. Súčasťou hradu sú aj sväté schody. Toto územie sa pre veľký počet hradov porovnáva so zámkami na rieke Loire. Tú sú však len zrúcaniny. Povedľa Divej Orlice prichádzame do Litíc. Popadané jablká sú našou potravou. Dážď neprerušene padá. Rieka je pekná, hodná svojho mena. Hrad sa nachádza na skale medzi meandrami Divokej Orlice. Prostredie preň ako stvorené. Kastelán je tiež trochu živší. Na hrade toho nie je veľa k videniu. Život včiel v úli možno vidieť cez plexisklo. Ideme na vlakovú stanicu. Pekná, čistá bez obsluhy. Motorka prichádza včas. V Letohrade prestupujeme. Na stanici je kávový a nápojový automat. Teší sa našej pozornosti. V staničných priestoroch sa kúri. Je nám tam tak dobre. Lístky máme kúpené do stanice Dolní Libchavy. Sprievodca nám oznamuje, že tento vlak tam nestojí. Zaviezol nás až do Ústí nad Orlicí. Bol však milý a oznámil nám, že vlak za 15 minút odchádza na spiatočnú cestu a stojí aj poblíž nášho kempu. Zabavili sme sa.

6. deň, štvrtok (19. 7. 2018)

Vlakom do Králík a pešo – kláštor Hora Matky Boží Hedeč – rozhľadňa – Králíky – múzeum delostreleckého opevnenia – tvrdza Hôrka – Králíky

Počasie už malo byť lepšie. Dažde hrozili. Využili sme cestu vlakom. V Králíkach ideme cez námestie. Pred sebou vidíme kopec Kopeček a na ňom mohutnú stavbu kláštora. Vedie k nemu krížová cesta s alejou. Hneď na začiatku sú štyria evanjelisti. Nasledujú jednotlivé zastavenia. Vietor fúka. Vchádzame do obrovského komplexu. Niečo je zadarmo, niečo za peniaze. Pozeráme barokový kostol. Odchádzame na neďalekú rozhľadňu. Obloha chmúrna, vietor nepríčetný. Pohľad na kláštor z druhej strany oživujú kravy. V reštaurácii Kačenka nás nechceli. Mali nejaký zvláštny rezervovací systém. Späť ideme okolo Mariánskeho prameňa. Je výdatný s miestom na odpočinok. Na stromoch sú rôzne úlohy pre deti. Asi sme stále nimi zostali, pretože nás veľmi zaujali. Napájame sa na krížovú cestu. V reštaurácii U lípy sme sa dobre a rýchlo najedli. Máme ešte čas. Ideme si pozrieť ťažko budované opevnenie, ktoré, tak ako aj ostatné, neboli nikdy použité. Zastavujeme sa pri múzeu vojenského opevnenia. Nemáme záujem. Pokračujeme k tvrzy Húrka. Toto opevnenie je zaujímavé tým, že na ňom boli skúšané rôzne vyvíjané zbrane nemeckej armády. Opevnenie odolalo. Je tu celá línia opevnení s rôznou vojenskou výbavou a určením. Vraciame sa späť do mesta. Nakupujeme v Lílli. Cesta späť vlakom už nie je taká veselá ako včera. Všetko ide tak, ako má. Večer si ešte naši lezci zaliezli na umelej stene. Je po oprave. Na epoxid sa nanášal kremičitý piesok. Je drsná, bolestivá. Najväčšie prekvapenie nám pripravila Hela J., keď sa dala nahovoriť na lezenie. Všetci sme sa tešili, že jej to nepôjde a ona prekvapila. Gratulujeme.

7. deň, piatok (20. 7. 2018)

Dolní Morava – Králíky – Lichkov – Mladkov – Letohrad – Ústí nad Orlicí

O 8,00 máme odchod objednaným busom s vlekom na bicykle na Dolní Moravu. Tu to žije. Stretli sme tu aj turistov zo Šurian s autobusom. Za cenu 350 CZK sa necháme vyviezť k rozhľadni v korunách stromov a v cene je aj vstup na rozhľadňu.

Zajímavosti o stezce:

Dole chýbal oznam o teplote na rozhľadni. Mnohým zamrzli úsmevy, mnohí mali kožu ako vodná hydina po ošklbaní. Bolo to zaujímavé, ale raz stačí. Správne využitie lanovky v letnej sezóne. Návštevnosť veľmi vysoká. Bicykle nás dole počkali. Schádzame k rieke Morava a dolu kopcom upaľujeme. Zastavujeme sa v reštaurácii U lípy. Včera sme boli spokojní a tak tomu bolo aj dnes. Trochu ideme po hlavnej ceste. Odbočka na vedľajšie cesty bola výborná. Zvlnený terén takmer bez áut. Nádherná cyklistika. Pokračujeme na Letohrad. V meste je individuálne voľno i odchod. Skúšame zákusky, zmrzlinu. Zastavujeme sa aj v parku, kde na lavičke sedia mladomanželia z dreva a oproti tí istí, ale už zostarnutí manželia po rokoch. Aby bolo súsošie aktuálne, treba jedného zo starých manželov odstrániť a nahradiť mladším kusom. Cestou zastavujeme v jednom z mnohých občerstvení po trase.

8. deň, sobota (22. 7. 2018)

Na Šerlichu – Velká Deštná – Homole – Anenský vrch – Zemská brána – Klášterec nad Orlicí - Zbudov – Žamberk - Letohrad – Ústí nad Orlicí

Igor s autom nám Na Šerlich vyviezol bicykle. My ideme špeciálnym spojom, ktorý berie aj bicykle. Už v Ústí meškal 35 minút. Meškanie postupne nabralo hodinu. Autobus bol preplnený. Naše bicykle by sa do prívesu zmestili. Elektrické bicykle sa oficiálne neberú. Sú ťažké. Na Šerlichu sme sa stretli. Zasa je tu autobus s turistami zo Šurian. Bolo tu viac Čechov ako na Václaváku. Na Václaváku je viac Rusov. Masarykovu chatu si obzeráme zdiaľky. Miernym stúpaním ideme po asfaltovej ceste na najvyšší kopec Orlických vrchov Veľkú Deštnú. Po pár minútach prvý bufet. Dobre sa to začína. Na plochom vrchole robíme spoločné foto. A už pretekáme s vetrom a mnohými cyklistami i pešiakmi. Podľa topánok rozoznávam Slovákov. Majú pevnú obuv, kdežto domáci sú v sandálkoch. Tu sa to dá pochopiť. Sandálky v Tatrách neradi vidíme. Stretáme mamu so synom okolo 10 rokov. Chlapec sa derie dopredu. Je členom klubu orientačného behu. Mama tiež. Pýtal som sa na sukňu, ktorú mala na bicykli. Vraj ak vstúpim do ich klubu orientačného behu, dostanem ju aj ja. Pridala a už som ich nevidel. Na rázcestí piatich ciest je ďalší bufet. Tu sa od nás odpája Igor s Helou. Vracajú sa k autu, aby sme my mohli pokračovať až do kempu. Ďakujem, že sa obetovali. Na Anenský vrch je to krátka odbočka. Rozhľadňu na ňom začínajú prerastať stromy. Stále sa pohybujeme v pohraničí a vidíme veľa opevnení, ROPíkov – čo znamená riadiacich operačných pracovísk. Sú stále v dobrom stave. Mnohé sú obrastené mohutnými stromami a viditeľnosť takmer žiadna. Už začíname pociťovať hlad. Zastavujeme sa pri Tvrzi Hanička. Dá sa dostať aj do pevnosti. Nás zaujíma bufet. Výber slabý, odchádzame. Aj tu bolo pár Slovákov zo Šurian. Mysleli sme si, že pri Orlickej chate sa najeme. Je tu svadba a jedla asi nemajú nazvyš, keď neponúkajú. Zemská brána je pekné miesto. Divoká Orlice tu prerazila nižší skalný hrebeň. Miesto veľmi navštevované. Pokračovať máme po modrej značke. To by ani najlepší cyklokrosári nedokázali. Vraciame sa späť k svadobnej chate a odtiaľ dolu k Pašeráckej lávke. Nie najlepšou cyklocestou ideme smerom do Klášterca nad Ohří. Našou záchranou je bufet Posledná šanca. Obsluha mdlá. Nám je to už jedno. Požívame veľa tekutín a jeme nezdravé jedlá. Videli sme aj psa pijúceho pivo. Na majiteľa však nemal. Kačena trochu zohriala vody Divokej Orlice. Trochu sme pookriali. V Klášterci sa zastavujeme pri kostole Najsvätejšej Trojice. Odbočujeme na menej frekventovanú cestu. Vedie krásnou zvlnenou krajinou. Krátke kopce. Určite by sa páčila aj Saganovi. Stojíme v Žamberku, prezeráme si kostol Nanebovzatia Panny Márie a rozhodujeme sa, či ísť k Tyršovej rozhľadni. Autoritársky som sa rozhodol, že si ju nechcú nechať ujsť. Je na kopci, čo sa dalo predpokladať. Ale že až na takom? Je zatvorená. Pozeráme si aj blízku barokovú kaplnku sv. Rozálie. Celý kopec sa volá Rozálka a aj rozhľadni hovoria Rozálka. Tyrš bol jedným zo zakladateľov Sokola. Zo Žamberku vedie cyklochodník cez Letohrad až do Ústí.

9. deň, nedeľa (22. 7. 2018)

Ústí nad Orlicí – Olomouc – Púchov – Trenčín – Topoľčany

Už večer sme sa pobalili. Ráno ideme na bicykloch na stanicu. Všetko fungovalo, ako malo. Pohodlne sme sa vlakom dostali domov. Aj auto s Igorom prišlo bez problémov. Menej známa lokalita sa zdala potenciálnym účastníkom asi nezaujímavá. Môžem však zodpovedne prehlásiť, že stredná Európa je nádherná. Ešte stále máme zelené lúky, mohutné stromy, bohaté lesy a krajinu bohatú na vodu. A takúto krajinu si pozrieme aj o rok. Pôjdeme pozdĺž rieky Sázavy. Jedno ubytovanie budeme mať veľmi zaujímavé. Môžete sa tešiť.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Orlické vrchy, Česko na bicykli.