Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Krížna – Vlčie diery

Dátum konania: 8. 9. 2018

Prišlo nás len 31. Je veľa akcií, je teplo, je nezaujímavý program? V Dolnom Jelenci sme si najskôr pozreli elektráreň z roku 1926. Je doteraz funkčná. Voda do nej je privedená z vodnej nádrže Motyčky 1 234 m dlhým tunelom v skale. Druhý stupeň je v dedine Staré Hory. Potom sme sa zastavili pri pomníku Jozefa dekrét Matejovie, ktorý má na svedomí, že naše hory sú zalesnené. Horný Jelenec je krásna dedina. Viac slúži chatárom. Dokonca nám ponúkali na predaj dobovú stavbu za 80 000 €. Toľko sme so sebou nemali. Známa scéna z filmu Vlčie diery, kde partizáni bránia vstupu nemeckých tankov do doliny, nás trochu zmiatla. V skutočnosti to vyzerá troch inak. Zastavili sme sa aj na mieste bývalej osady Rybô. Je tu pamätný kríž. Stúpame po cykloceste na hrebeň. Vidíme ovce a predpokladáme, že stavba, ktorú vidíme, je salaš. Bola to nejaká rekvizita z filmu. Mohla by sa aj zachovať. Nie ako dom v Súlovských skalách. Je to spestrenie výstupu. Na hrebeni v Rybovskom sedle sa zrážame s Poliakmi, ktorí idú po červenej značke. Asi jeden autobus. Máme zo sebou aj začiatočníkov. Majú chuť. Ak vydržia, kondícia príde. Na Krížnej sa vyvaľujeme asi 30 minút. Ak sa chceme realizovať aj v krčme, musíme ísť dole. Cesta dolu bývalou zjazdovkou je za odmenu. Kolená už ani nevŕzgajú, svaly sa trasú. Viacerí ešte niekoľko dní po zostupe vedeli, že boli na turistike. Chatová osada Salášky bola určená ako evakuačné miesto pre obec Martin nad Žitavou. Keďže idem medzi poslednými, domáci na priedomí nás posielajú rovno do krčmy. Je tam autobus Čechov, ktorí sa ešte niekde motajú. Krčma je naša.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Krížna – Vlčie diery.