Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Japonská turistika III

Dátum konania: 6. 10. 2018

Trasa: Očkov – Podolie – Dechtice – Dolná Krupá (8 km).

Japonci zasa nezaujali. Bolo nás 15. Mali sme malý autobus. Prvá invázia sa konala v Očkove. Zaparkovali sme pri cintoríne. Vstup do pamiatkového areálu je voľný, bez plota. Skôr ako mohylník sme našli popadané vlašské orechy. Mali prednosť. Z oboch strán sú dve guľometné hniezda. Samozrejme sú zdevastované. Veď sme na Slovensku. Krvavá krčma ešte pár rokov dozadu ukrývala expozíciu k nálezu spred 3 300 rokov. Dnes bordel. Samotná náčelnícka mohyla prežila mnoho rokov, ale či prežije aj nás, to neviem. Domček, kde bývali starí manželia a je v areáli, je už bez dverí. Našli sme tam pokyny, ako sa chovať pri mimoriadnych situáciách. Zaujímavé čítanie. Uchmatli sme ešte pár jabĺk a poďho do autobusu.

Po troch km stojíme v Podolí pri Parku miniatúr. Vstupné 3 - 4 €, podľa veku. Areál žije, stavby pribúdajú. Sú tu hrady, kostoly, rozhľadne. Vhodné na navštívenie. V Dechticiach parkujeme pri cintoríne. Je tu pekný románsky kostol. Z vnútra má vraj tvar rotundy, hoci zvonku je hranatý. Bol uzamknutý a cez kľúčovú dierku sme toho veľa nevideli. Cez vinohrady ideme na Boričku. Tu sa konajú púte a vraj aj zjavenia. Miesto je to pekné, pokojné. Trochu oddychujeme. Za miestom zjavenia je súsošie Archanjela Rafaela. Ideme lesom vychodeným chodníkom. Prichádzame na lúky. Nádhera. Vidíme ak kopec Svätodušnica. Aj on je súčasťou pútnického areálu. Je tam podstavec so sochou Panny Márie. Na ňom vidieť stopy po ďalších sochách. Chceli sme si pozrieť aj Dechtické rybníky. Patria Lesom SR. Bola sobota, uzamknuté. V dedine si dávame prestávku na občerstvenie. Posedávame vonku. Zrazu hučí maják. Okolo idú motorkári v sprievode polície. Bolo ich hádam 100. Stroje mali nádherné. Naberáme artézsku vodu a ideme ešte do Dolnej Krupej.

Autobus odstavujeme pri kostole sv. Ondreja. Je tu záhrada ruží. Vidieť snahu obce o návrat do doby Ružovej grófky Márie Henriety Chotekovej, ktorá bola uznávanou a azda aj najväčšou pestovateľkou ruží v Európe. Návrat bude ťažký, ale dedina by mohla žiť len z cestovného ruchu. Prišli by však o dedinský pokoj. Pozreli sme si kaštieľ. V priľahlom parku je nádherná sekvoja. Je staršia a vyššia ako naša na Horňanoch. Zaujímavosťou je aj Grotta, obelisk, Bethovenov domček. Škoda, že vodné plochy zarastajú rastlinami. Park je oplotený, ale ak by mali viac nezamestnaných, mohol by cez aktivačné práce vyzerať lepšie. Pri opúšťaní dediny sme videli aj základňu Nočných vlkov. Zabudol som na výlete spomenúť ďalšiu veľké osobnosť Dolnej Krupej. Ján Dopiera, po vysťahovaní do Ameriky John Dopyera. Chcel, aby bolo hlasnejšie počuť hru na gitare. Začal s rezofonickou gitarou, ktorá nesie názov DOBRO, čo sú skratky firmy, ktorú vlastnil – Dopyera Brothers. Začal vyrábať aj prvé elektrické gitary, husle.

Majú Japonci šancu aj o rok? Uvažoval som, že toto bol posledný ročník. Chcel by som však ešte turistom ukázať spečené valy pri Pečeniciach aj Horšiansku dolinu, miesto nájdenia Kľačianskej pyxidy a koľkí z vás videli smutné smreky? Ak bude aj o rok slabý záujem, sľubujem, že Japoncov odložím do skrine. Veď sú skladní.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Japonská turistika III.