logo KST Žochár Topoľčany

Zubria obora

Dátum konania:  01. 05. 2017

To – sedlo pod Rakytou – Zubria obora – Topoľčianky – Skýcov – To  (82 km)

Akcia sa zmenila na spomienkovú. Ráno sme sa stretli s Gabikou na cintoríne. Do smiechu nám nebolo. Spomenuli sme si na jej vždy veselú a dobrú náladu. Kúsok z nej žije v nás aj dnes.

Odštartovali sme cez obchvat. Počasie vynikajúce. Účasť sa v priebehu dňa menila od 18 do 25 cyklistov. V niektorých prebýva pocit, že budú poslední a tak sa hrnú dopredu. A potom aj my „lepší“ nestíhame. Myslel som si, že získame jedného nového prívrženca, no od Bošian som ho nevidel. Pri odbočke do sedla Rakyta ma čakalo len pár trpezlivých. Asfaltová cesta sa zhoršuje každým rokom. Na Kopanej bola čerešňa odkvitnutá a ani nebolo koho bozkávať. Jedine bicykel. V sedle sme sa konečne zrazili. Zjazd bol krásny. Asfalt je tu novší a aj lepší. Dá sa pustiť vietor do vlasov. Pri obore nás čakala Hela, za nami prišiel Miro a 7 cyklistov sa odtrhlo.

Pokračovali na Veľký Inovec. Čakalo ich navyše cca 700 m prevýšenie a spolu prešli 110 km. My labužníci sme sa občerstvili, porozprávali sa medzi sebou i so zubrami. Vraj nemajú súkromie. My sme im zasa vytkli hygienu. Našim klasickým okruhom okolo žrebčínov a novovysadených vinohradov schádzame do Topoľčianok. Trochu meškám aj s Máriom. Do plášťa sa mi zapichol tŕň a prerušil celistvosť duše. Našťastie len bicyklovej. V Topoľčiankach prepuklo šialenstvo. Stretol sa tu národ. V zámockom parku sa nedalo chodiť. Len sme nohami šúchali a pomaly napredovali. Odchod bol oslobodením. Po zelenej pešej značke ideme po asfaltke. Ako samozvaný odborník na strihanie viniča si všímam, pravdepodobne podľa sort, rôzne spôsoby strihania. Prvá krčma v Skýcove je zatvorená, druhá s názvom Hrušov, je k nám milšia. Parlament nám dovolil požívať alkoholické nápoje, nuž pije sa aj 10 stupňové pivo. Stúpanie okolo cintorína s plným žalúdkom nebola zábava.

Na Slače ideme vedľajšou dobrou asfaltkou. Spomíname na Fera, ktorý sa tu pred rokmi vyvalil do jarku a využil služby nášho zdravotníctva. Zašívali mu lakeť. Roztrhaný dres už nechceli. Roztrhaní, ako stranícke knižky po revolúcii, sa blížime k Topoľčanom. Tu nás milo prekvapil Tóno, ktorý nás pozval na horúcu čokoládu a iné nápoje. Neodmietli sme. Veľmi príjemne sme zakončili športový 1. máj.

Zapísal: Peter.

Veľký Inovec

Zachádzka na Veľký Inovec bola naplánovaná ako náročnejší variant pôvodnej akcie. Vedúcim (ako aj iných náročnejších cyklopodujatí) bol Mário K., ktorý trasu pripravil a spoľahlivo nás navigoval. Z Topoľčianok sme odbočili na Machulince. Mnohí návštevníci Dňa otvorených dverí v Topoľčiankach, si mysleli, že sa touto trasou vyhnú zápche na trase Zlaté Moravce - Topoľčianky. Nevyhli. Celá cesta, bola upchatá až po Zlaté Moravce. Kto nevidel, neuverí.

Z Machuliniec sme stúpali po zelenej turistickej značke. Tá viedla najprv po asfaltovej ceste, potom po rozbitej asfaltovej ceste, neskôr po lesnej ceste, ďalej po rozrytej lesnej ceste, rozrytej lesnej ceste, po ktorej tiekol potok a končila bahnistým chodníčkom. Niektorí to nevydržali a radšej zablúdili. Obetavý Mário ich vrátil. V ťažkom teréne bojujem so svojím krosovým bicyklom s ťažkými prevodmi a kvalitne nafúkanými dušami. Sem-tam prešmykuje zadné koleso, tak tlačím. Ozývajú sa kŕče, tak sa mám aspoň s kým porozprávať.

Na chate sa občerstvujeme gulášom, kávou a pivom. Na vrchol Inovca vynášame aj bicykle v rukách. Peter M. dodáva, že on zamlada vyšiel hore na bicykli. Mladí strelci sa len usmievajú pod fúz. Nasleduje zjazd po zelenej značke. Kvalita cesty je porovnateľná so zelenou, len v opačnom poradí. Šéf Mário navrhuje ľahší variant ako bol pôvodne naplánovaný (návrat do Machuliniec). Pokračujeme stúpaním do Jedľových Kostolian, z ktorých schádzame do Hostí. Odtiaľ sa napájame stúpaním na zelenú značky z Topoľčianok smerom ku Skýcovu.

V stúpaní v Skýcove sa oddeľujem a zastavujem sa v prvej krčme na kofolu. Mal som ja na tej chate radšej natlačiť nejaké cukry… . Zvyšok pokračuje do Topoľčian. Trochu sa dám do kopy a vyberiem sa za nimi. Z Práznoviec čelím protivetru a rozmýšľam nad tým, že cyklistika sa celkom dobre dá pozerať aj v televízore.
Žeby o rok znovu?

Peter ml.

Fotoalbum.