Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Veľký vrch

Dátum konania: 8. 4. 2017

Trasa: Oslany – Veľký vrch – Drieňový vrch – Dolné Lelovce – Zemianske Kostoľany (16 km).

Dažďové kvapky ráno búchali na sklá pred Veľkou nocou ešte neumytých okien. To bude účasť… . Na stanici sa nás stretlo šťastných 13. Tešili sme sa na nové motorové súpravy, ale z Nových Zámkov poslali starý klasický rušeň s vagónmi. V Oslanoch sme stretli usmievavú výpravkyňu. Toľko ľudí na stanici už dávno nevidela. Koľajište bolo čiastočne zaplavené zemou a lístím. Prehnala sa tadiaľto búrka.

Postupujeme vedľa trate, ktorá je už dávno nefunkčná. Slúžila na prepravu materiálu z kameňolomu. Most cez rieku Nitru Cigáni ešte neobjavili. Dalo sa po ňom prejsť. Pred nástupom na Veľký vrch sa zbavujeme teplého oblečenia. Dobre sme urobili. Stúpanie je od začiatku strmé. Námahu zmierňujú pekné skalné útvary i spätný pohľad na Nitriansku kotlinu s pohorím Tribeč a Vtáčnik. Tesne pred koncom skál si pozeráme neveľkú jaskyňu. Na vrchol už ideme miernym stúpaním, pozorujeme kvetenu. Na vrchole pod vysokým krížom si robíme prestávku. Rečí máme ako z troch rozhlasových staníc.

Viditeľným i neviditeľným chodníkom ideme po hrebeni Nitrických vrchov. Zastavujeme sa na lúke pod borovicou. Je tu stôl s lavičkami, ohnisko. Nápis na stole píše, že sa nemáme správať ako hovädá. Mima si to vzala k srdcu a začala zbierať odpadky. Na Drieňovom vrchu stretáme osamelého turistu z KST Rokoš. Pokračujeme strmo dole. Prichádzame na lesnú cestu. V húštine pod nami vidíme na chvíľu statných diviakov. Nás je viac a možno sme aj lepšie vykŕmení. Skryli sa. Cesta nás doviedla do vojenského priestoru. Vraj muničný sklad.

Po asfaltke ideme do Dolných Leloviec. Cestou ku kostolíku, v ktorom sa slúžili sv. omše do roku 1965, kedy došlo k pretrhnutiu hrádze (video) s uskladneným popolčekom, sa zastavujeme pri hrobke rodiny von Tarnóczy. Bola postavená v roku 1889. Od poslednej návštevy je ešte viac zničená. Náletové rastliny na múroch deštruujú nádhernú stavbu. Škoda, že peniaze sa prelievajú do súkromných rúk a na opravu pamiatok nezostávajú. Na kostole vidno stopy prác. Veža má novú krytinu a do vnútra sa už nedá dostať. Prvý kostol tu stál na prelome 12. a 13. storočia. Verme, že raz, keď my tu už nebudeme, sa z tohto miesta stane zaujímavé miesto pre turistov.

V Zemianskych Kostoľanoch hľadáme vhodné miesto, kde chceme tráviť voľný čas do odchodu vlaku. Prichýlila nás Turbína. Prostredie pekné, obsluha ujde. Dalo sa tam aj najesť. My sme sa nechali obslúžiť len tekutou zložkou stravy. Keď sme tam prišli, bolo čisto. Keď sme odchádzali, tiež bolo čisto, ale len medzi blatom, ktoré nám opadalo z topánok. Ospravedlnili sme sa. Peťo L. tu strávil detstvo. Ukázal nám tri kaštiele, školu, ktorú pomohol vybudovať jeho otec, ktorý má na škole aj pamätnú tabuľu. Bohatá to bola dedina.

Na stanici si lístky cez víkendy nekúpite. Do Topoľčian nás odviezol starý motorový vláčik. Sedadlá boli tapacírované.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Veľký vrch.