Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany
KST Žochár Topoľčany
Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.
Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).
Turčianske Teplice
Dátum konania: 17. 11. 2017
Vo štvrtok večer sa nás zišlo v Penzióne pod orechom 23. Drobné nezrovnalosti pri ubytovaní sa vyjasnili. Izby boli priestranné, sprchy masážne. Spoločenská miestnosť len pre nás. Nápoje sa dali kúpiť, aj keď ich cena bola z vyšších poschodí. Domáce koláče sa ponúkali na zjedenie. Prišla aj jedna fanynka. Tri roky číta naše ponuky, no práca a možno aj strach idúci z rečí okolo nás, jej neumožnili prísť. Budeme trpezliví. Dohodli sme sa, že ráno na rozohriatie pôjdeme na Zniev.
Počasie bolo vlhké ako v zaplesnených bytoch. Autá sme nechali na parkovisku pri cintoríne. Ideme najskôr na kalváriu. Kaplnku na vrchole opravujú. Dnes sa veľa nenarobia. Už prší. Tempo máme pokojné a popri ňom veľa rečí. Zastavujeme sa na mieste zrútenej kaplnky sv. Margity Uhorskej, ktorá sa nechcela vydávať, aj keď jej ženíchom mal byť Přemyslovec Otakar II. Mohla si vyberať. Bola totiž dcérou Uhorského kráľa Belu IV. Žila zbožne, pomáhala a v mladom veku 28 rokov zomrela. Pri zrúcanine hradu Zniev sa mnohí čudovali, že to nie je výškový vrchol. Najedli sme sa, popili, oddýchli si. Bol tam snehový poprašok. Na vrchole Znievu boli výhľady ako zo zarosenej sprchy. Opatrne sme prišli k cintorínu, kde sme si pozreli zaujímavé náhrobné kamene. Pekáreň na rohu bola otvorená, nuž sme kúpili čerstvé koláče. Ako keby sme ich nemali dosť. Večer sme sa stretli v kúpeľoch. Že by stagnovali vo vývoji? Šatne bez lavičiek. Úzke priestory. Prezliekať sa takmer nedalo. Aj 60 kilový Janko mal problémy. Pri Červenom bazéne v televízori dávali Čierneho tulipána. Zvuk žiadny. Na našu pripomienku, aby prepli na šport, reagovali tak, že prepli na STV2, kde bežali programy potrebujúce zvuk. Ľudí veľa, masážne atrakcie obsadené. Turisti sú hraví a tak sa večer hralo človeče, ktoré ani po dvoch hodinách nemalo víťaza, žolíky, pexeso.
Ráno sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna išla na Drienok. Veľké vzrušenie bolo pri medvedej stope v snehu. Kto sa poponáhľal, na vrchole mal inverzné výhľady. Ostatní hľadeli už len do hmly. Pri ceste späť prišlo k malému úrazu, ktorý bol odborne zvládnutý. Druhá skupina šla na Krahule. Cestou sa zastavili na strede Európy. Počasie bolo pod psa, ale kostol sv. Jána Krstiteľa bol otvorený. Z Krahúl si chceli pozrieť rozhľadňu na Krahulskom vrchu. Pri rázcestníku boli odbočky na dve zaujímavé miesta. Prvé bolo vzdialené len 3 minúty a bol to mníchom vyrezávaný kríž. Veľmi pekné oddychové miesto. Rok zhotovenia bol 2017. Druhá atrakcia boli kaskády potoka. Tie boli opravené tiež v roku 2017. Zaujímavá a prospešná práca Mestských lesov Kremnica. Zastavili sa aj pri kameni, kde v roku 1751 napísali, že sa tu vysadil les. Dovtedy sa len rúbalo. Keď však nemali čo, pochopili. Na rozhľadňu na Krahulskom vrchu prišli bez slnka. O chvíľu boli osvietení. Nádherná modrá obloha, smrekovce opadavé ešte neopadali, Kremnica ako na dlani. Pekné miesto. Večer bol ako predošlý – voda a hry.
Nedeľné ráno sme začali v na svätej omši v kaplnke Jána Nepomuckého. Kňaz trochu meškal, ale po dobrej kázni sme mu odpustili. V tento odchodový deň sme boli v Gaderskej doline. Vyšli sme na Blatnický hrad. Všetka česť záchrancom. Od poslednej návštevy sa veľa urobilo, dostavalo. Na kávu sme sa zastavili v Chatovej osade Gader. Nezostalo len pri káve. Cez okná sme videli, ako začalo snežiť. Z tepla veľmi pekný pohľad. Tu sa začal narúšať náš ďalší program. Vraj poďme rovno domov, sneží, budeme mokrí, prechladneme, v takomto čase to nemá význam a podobné odborné argumenty. Nemôžem napísať meno. Teraz neviem, či som niekde napísal, že bola s nami aj Miladka. Nakoniec sme sa zastavili aj na Vyšehrade. Značka zo sedla je trochu odklonená kvôli ranču, ale pokiaľ sa ranč nebude rozpínať, je to dobré. Brodíme sa snehom. Zhora sa valí tiež. Nádherná zimná atmosféra. Nohy prešmykujú. Záverečnú fotografiu sme si urobili na vrchole. Trochu sme si poplakali, nasadli do áut a šťastne prišli domov. Naplnili pračky, pustili sprchy, obsadili gauče. Ale toto sa už do kroniky nepíše.
Zapísal Peter.