logo KST Žochár Topoľčany

Rajské ľady

Dátum konania:  11. 02. 2017

Kde inde, ako v telocvični v Jacovciach na umelej stene, sa mohol zrodiť nápad ísť „liezť ľady“ do Slovenského raja? Lezecké cepíny zabezpečil Peťo M. z Urminiec, Dragúňoví dodali auto a Janko s Editou prispeli dobrou náladou. Pridala sa k nám aj Anka z Bojnej, ktorá sa postarala o ubytovanie.

Lezenie ľadopádov znamená, že človek má na nohách tzv. „mačky“ (stúpacie železá), na ktorých sú vpredu dva hroty, ktoré kopnutím zaráža do ľadu. V rukách má cepíny, ktoré tiež zasekáva do ľadu. Takto sa lezie po ľadopáde hore.

Vyrazili sme v piatok na večer. V sobotu sme išli vyskúšať ľady do rokliny Suchá Belá. Situácia bola priaznivá, čo mňa osobne najviac prekvapilo, bolo že, lezcov ľadov bolo viac než obyčajných turistov. Takže pred každým ľadopádom bola nejaká drobná rada lezuchtivých záujemcov.

Neskôr dorazil autobus Poliakov, ale tí boli našťastie pomalší ako my. Liezli sme s horným ľadom (TR), lebo sme nemali skrutky do ľadu. Keby sme ich aj mali, tak by nám asi strach nedovolil ich použiť. Liezli sme Misové a Okienkový vodpád - teda také, kde sa človek vie dostať hore, zaistiť lano a hodiť ho dolu.

V nedeľu sme vybehli doobeda do tiesňavy Piecky na Veľký vodopád. Ľudí veľa, ľadov málo. Na obed sme to zabalili, naskákali do auta a hurá domov.

Zima bola tak akurát, kvalita ľadu tiež. Od nespočet prelezov však boli v ľadoch doslova vybité diery od cepínov a mačiek. Takže ani nebolo potrebné zasekávať.

Zapísal Peter ml.

Fotoalbum.