logo KST Žochár Topoľčany

Javorový vrch

Dátum konania:  07. 01. 2017

Vápenka Cibajky - Javorový vrch a späť  (0 km)

 

Mrazy nepovoľujú. Bývajú okolo mínus 20. Je hlásený aj silný vietor. Napriek tomu sa turisti vydávajú na tradičný výstup na Javorový vrch. Pôvodne sme chceli zažiť zasa mystiku v pohorí Tribeča, ale obetovali sme ju za prežitie. Autá nechávame na Cibajkách dúfajúc, že ich pri návrate naštartujeme. Ideme po žltej značke tam i späť. Vietor je zatiaľ niekde skrytý. Na vrchole je celkom fajn. Slniečko svieti, niektorí sa prezliekajú. Dlho sa však nezdržujeme. A robíme dobre. Pri ceste späť začína pofukovať do tváre. Hráme sa na moslimky. Niektorým sa zliepajú mihalnice. Kto nemá skrytú tvár, môže omrznúť. Na vrchole sme boli medzi prvými. Stretáme ľudí, ktorý ho majú ešte pred sebou. Našťastie. Anka si všimla, že Marika má koniec nosa vyblednutý. Či jej fungoval ako čuchový orgán, sme nezisťovali. Rýchlo sme ho skryli a po príchode dole bol už zregenerovaný. Autá sme naštartovali. Guláš sa tentoraz podával v krčme v Jánovej vsi. Bol vynikajúci a bolo ho veľa. Tentokrát si ho nechali uvariť. Mohli sme sa najesť do popuku. Aj sme tak urobili. Pre troch účastníkov sa však gulášom turistický deň nekončil. Odviezli sa do Klížskeho Hradišťa. Tu bolo stretnutie tých, ktorí sa rozhodli prežiť mrazivú noc pod stanmi na Vrchhore. Spolu päť. Je čas ísť do mrazov. U Ondra máme nachystané suché drevo uložené na boboch. Požičiavame si aj teplomer. Jeden člen sa ešte niekde zdržal. Na Vrchhore hľadáme tiché miesto. Našli sme ho za zrúcaninou kostola. Materiál stanov sa v mrazoch mení. Je krehký. Peťo si dokonca rozbil okno na predsieni. Padla tma. Hľadáme drevo. Je premrznuté. Keby sme nemali drevo od Ondra, asi by sa oheň nerozhorel. Krepčíme pri studenom ohni. Pokiaľ nebola dostatočne veľká pahreba, tepla sme sa nedočkali. Pozeráme na teplomer. Ukazuje mínus 18 stupňov. Obloha jasná. Po 22,00 ideme do stanov. Nevyzliekame sa, len vyzúvame. Dostať sa do spacákov je problém. Čapica na hlave zostáva. Nechávam si malý otvor na dýchanie. Mínusový vzduch neuveriteľne ochladzuje telo. Sťahujem sa úplne do spacáku a dýcham nedýchateľný, ale teplý vzduch. Noc bola dlhá. Sem-tam sme spali, sem-tam bdeli. Zima bola hlavne na nohy. Ráno sme ešte rozdúchali pahrebu. Teplomer ukazoval mínus 17 stupňov. Začali sme baliť stany. Rukami bez rukavíc sa nedalo takmer nič urobiť. Okamžite sme strácali cit. Ruky sme si chodili ohrievať k ohňu. Stany pri balení chrumkali. Peťove okná sa rozsypali, akoby boli z kaleného skla. Stany, karimatky sme nevedeli pekne uviazať. Aj šnúrky na topánkach nám robili problémy. Ondrovi vraciame prázdne boby. Nebol by to on, keby nás nepozval na raňajky. Pod vianočnou borovicou nás pohostil teplou pečienkou, čajom i niečim na rýchle zohriatie. Tým nás zachránil po druhýkrát. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí nás podporovali a aspoň v myšlienkach boli s nami. Či to bolo rozumné? Neviem, ale nemuseli sme sa pred spaním sprchovať. Zapísal Peter.

Fotoalbum.