logo KST Žochár Topoľčany

Veľký bok

Dátum konania:  18. 06. 2016

Svarín - Nemecká - Veľký bok - Sedlo pod Veľkým bokom - Škarkétka - Malužiná  (29 km)

Skorý odchod, dlhá namáhavá trasa a autobus bol nenaplnený. Išli sme teda autami. Ráno som zistil, že nás je o dvoch viac. Poprosil som Peťa L., či by nezobral auto, aby mohli ísť všetci prišlí. Konečné resumé bolo – dobre. Peťo, ďakujeme. S meškaním sme sa teda vydali do hôr. V sedle Čertovica boli logistické manévre. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Správu o prvej skupine podal Peťo L.

18.6.2016. Akcia v centrálnej časti NT organizovaná v spolupráci s Urminčanmi. Málo ľudí. Ide sa autami. Chvalabohu. Autobusom by sme pred dvadsiatou domov neprišli.

Výnimočnosť tejto akcie bola možnosť účasti aj na kratšej variante, čím ale nebola znížená hodnota KPČ. Za to patrí organizátorom vďaka. A tak sme sa rozdelili, potom, čo sme mali spoločnú zastávku v sedle Čertovica. Jedno auto sme nechali dole v Nižnej Boci a mojím sme sa vrátili naspäť do sedla, kde nás čakala už len skupinka pre kratšiu variantu. Celkom deväť.

A tak sme vyrazili. Do prudkého, strmého, mne známeho stúpania. Ako nič výnimočné a očakávané, hneď som začal zaostávať. Na moje prekvapenie ma všetci čakali na predvrchole Lajštrochu. Mne dôverne známe miesto, kde sme pred cca 30-imi rokmi stanovali (v jednom stane) s Mišom Faltusom a Janom Michalíkom. Robili sme hrebeň NT ako druhú časť ZC II. Stupňa, keď prvú časť sme absolvovali v Slovenskom raji, okrem iných aj s Dragúňovcami. Toto miesto bolo pre mňa pamätné najmä tým, že sme tam varili polievku z pol litra vody. Druhý pol liter, z litrovej, octovej fľaši, sme nechali ako rezervu na cestu k chate SNP, dnes Štefánička. A tam sme ju aj doniesli.

Po krátkom presune sa ocitáme na vrchole Lajštrochu. Fotogenické výhľady na Západné a Východné Tatry. Úžasný kolorit vytvárajú neskutočné zoskupenia oblakov, hrajúce rôznymi farbami. Na opačnej strane v hrebeni Slovenského rudohoria identifikujeme Klenovský a Lubietovský Vepor s vrcholom Hrb – geografický stred Slovenska. Medzi nimi rozložitý masív Poľany. No a na našom hrebeni, v diaľke Kráľovu hoľu a pred nami neprehliadnuteľný Ďumbier.

V Kumštovom sedle sa rozchádzame. Odmietam pokračovať na Štefáničku a mienim realizovať len plánovaný program. V Bocianskom sedle ma príde pozdraviť zdatný bernardín. Panička schádza po žltej. Krátka zastávka na doplnenie tekutín, bryndzový chleba a napolitánka. Sám pokračujem po zelenej na Rovnú hoľu. Znervózňujú ma búrkové mračná. V traverze stretávam dvoch turistov oproti. Ako som neskôr zistil dvaja manželia z Banskej Bystrice. Tesne pod vrcholom ešte jedného Poliaka. Na vrchole ďalšia občerstvovačka a fotenie. Keď sa vydám na zostup, po sto metroch zisťujem, že som tam nechal paličky. A tak naspäť. Asi po 500 m z Rovnej holi idem rovno a strácam značku. Miernymi svahmi sa dostávam na kopec Chopec (1548 m n. m.). To som ale vtedy nevedel. Zostupujem krkolomným terénom bez značky. Tráva takmer do pol pása, pod ňou nášľapné míny vo forme padnutých konárov a miestami celých stromov. Poslednú fázu, prv, než sa dostanem na žltú, čo ide z Bocnianskeho sedla, idem po ceste, čo sa ani cestou nedá nazvať. Klesanie určite nie menej ako 25%. Po asi 80 minútovom zostupe sa dostávam k asfaltke nad Vyšnou Bocou, vedúcej do sedla Čertovica. Tam chytám stopa. Takmer po troch hodinách čakania na Čertovici mám telefón, že všetci sú už v Nižnej Boci. A tak idem pre nich.

V aute sa dozvedám, že len traja došli na Štefáničku. Ostatní to otočili a išli v mojich šľapajách na Rovnú hoľu. No už s veľkou časovou stratou. Za Rovnou hoľou mali tiež problémy so značkou, ktorú sa im ale podarilo nájsť. Zostup mali dlhší a údajne tiež nič moc príjemné.

Pekný výlet. Nakoniec sme nezmokli. Rovná hoľa, veľmi vďačný vyhliadkový bod.

Takže asi takto, moje videnie. Lindtner.

Druhá skupina nechala autá pri opustenej horárni vo Svaríne. Asfaltovou cestou, strmým chodníčkom sme prišli na Nemeckú. Značenie by si zaslúžilo obnovu a značkár by mohol aj trasu trochu zmeniť. Nad pásmom lesa to už bolo zaujímavé. Pekné výhľady na Tatry, Malú Fatru, Chočské vrchy, Babiu horu. Hrebeň Nízkych Tatier bol skrytý za mohutným chrbtom Veľkého Boku. Roztrúsení, ako chleba v autobuse, prichádzame na vrchol. Mraky sa zbiehajú, obloha tmavne. Voda sa však na nás nespustila. Spadla o kúsok ďalej. Z vrchola sa nám nechce odísť. Vieme, že ná čaká dlhý zostup. Do Sedla pod Veľkým bokom, kde stála kedysi turistická chata je to cez zelinu. Po chate ani stopy. Namiesto nej je postavená iná, pre nás nedostupná ako vrchol Everestu. Hľadali sme pri nej vodu, ale vo vysokej zeline sme nič nenašli. Ešte kúsok strmo k poľovníckej chate v Hodruši a sme na asfaltke. Paráda. Slnko praží, asfalt hreje, voda sa míňa. Šetríme. Drevorubačov pri Škarkétke sa pýtame na vodu. (Až po Škarlétku chodila v minulosti úzkokoľajka.) Vraj za hodinu sme v Prednom a tam jej je dostatok. Asi o 15 minút idú robotníci už z práce domov na autách. Parťák sa zastavil a venoval nám 2 litre minerálky. Poďakovali sme sa a vypili. Alebo to bolo opačne? Pri sľúbenej vode sme sa doplnili vodou po okraj. V Malužinej nachádzame reštauráciu. Celkom pekná, ale obsluha nevrlá. Jedno auto, ktoré sme odstavili v Malužinej, odchádza so šoférmi pre ostatné autá. Nasadáme a prcháme domov. Veď je už po sedemnástej.

Chata na Veľkom Boku – chata bola daná do užívania v roku 1936. Patrila turistom, ktorí ju vybudovali. Dole boli služby, na poschodí boli dve miestnosti. Ubytovať sa tu mohlo 32 turistov. Chata bola z dreva a kameňa. Bola postavená v sedle pod Veľkým Bokom asi pól hodinu od hlavného hrebeňa. V čase postavenia chaty bolo možné prenocovať na hrebeni len na Štefánikovej chate. V roku 1940 sa chata rozšírila o ďalších 12 miest. Cez povstanie bývali na chate partizáni. Nemecká jednotka Edelweiss chatu v roku 1944 obkľúčila, partizánov zajala a chatu podpálila. Chata sa spomínala aj s pôsobením anglo-americkej misie v oblasti. Asi aj z tohto dôvodu chata nebola nikdy obnovená. Na jej mieste postavili poľovnícku chatu a v roku 2005 osadili na nej tabuľu s informáciami o chate na Veľkom Boku.

Túto časť zapísal Peter.

Ak sa vám nezobrazujú veľké fotografie, kliknite si na fotoalbum.

Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok
Od 26. Veľký bok