Klub slovenských turistov Žochár Topoľčany

KST Žochár Topoľčany

Turistický klub priateľov prírody, cyklistiky, lyžovania. Každý je vítaný.

Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2023).

Oravice

Dátum konania: 13. 2. 2016

Nakoniec nás odišlo 14. Ubytovaní sme boli vo Vitanovej v penzióne Stela. S ubytovaním sme boli spokojní. Zo stredy na štvrtok nám napadol sneh. V prvý deň sme sa rozdelili na štyri skupiny: zjazdári, bežkári, pešiaci a skialpinisti. Zjazdári si pochvaľovali dobre upravený svah i vyhrievané sedadlá na lanovke, bežkári sa Tichou dolinou dotkli hranice s Poľskom, vyšplhali sa v hlbokom snehu opäť do Poľska, vystúpili na Maguru 1 232 m, po hranici sa spustili po skútrom upravenej stope, s lyžami v rukách a na vyheblaných nohách zostúpili na asfaltku a po zvyškoch snehu prišli do Oravíc. Pešiaci sa chceli pozrieť na svet z výšky rozhľadne na Skorušine. Hlboký sneh im to nedoprial. Skialpinisti boli v Spálenej, kde šliapali po zjazdovke hore. Večer sme sa boli okúpať v Aquaparku. Mali sme zľavu 15% od ubytovateľa. Jednohodinový pobyt nás vyšiel na 5,95 €. Väčšinu času sme strávili v termálnom najteplejšom bazéne vo vonkajšej časti. Niektorí pobehovali po snehu a potom nám chladili vodu. V spoločenskej miestnosti na ubytovni sme fyzicky demoralizovaní požívali dobroty z domova.

Na druhý deň bolo bežkárov už 8, na úkor zjazdárov. Využili sme možnosť odvozu lanovkou zadarmo do 9:00. Upravenou trasou sme bežkovali po krásnych terénoch. Les sa striedal s veľkými lúkami. Slniečko sa na nás tiež pozrelo. Modrou značkou sme z druhej strany vyšli zasa na Maguru. Zjazd dole bol trochu náročnejší. Zasa sme sa ocitli na lúkach. Do Oravíc sme pokračovali po neupravených trasách. Boli mierne s dostatkom snehu. Vyšli sme pri drevenom pamätníku sv. Hubertovi. Ďalej sme šli po asfalte. Asi 2,5 km pred Oravicami sme znovu bežkovali po cyklistickom chodníku. Pešiaci sa boli pozrieť v Zakopanom na ľadový labyrint, ktorý postavila slovenská firma. U nás oň nebol záujem. Kúpať sme sa boli tentoraz vo vonkajších bazénoch za 5 €. Páčilo sa nám tam viac ako deň predtým. Zaujalo aj vyhlasovanie populárneho Jozefa (toto pochopia len tí, čo tam boli). V novootvorenom salaši sme sa najedli. Ľudí tam nebolo. Obsluha dobrá, jedlo chutné. Večer nás Ondro prekvapil chlebom s cibuľou a diviačou masťou. Bolo to dobré. Keď však priložil aj klobásu, bolo to výborné. Spávať sme chodili pred desiatou večernou.

Nedeľné ráno sme navštívili Boží chrám. Vypočuli sme si kázeň o nástrahách užiť si, mať a byť. Dozvedeli sme sa, ako sa chytajú opice do pasce, kde sa využíva nástraha mať. Autami sme sa vybrali do dediny Klin. Tu na kopci nad dedinou vybudoval miestny podnikateľ najväčšiu sochu Krista Spasiteľa na Slovensku. Stavať ju začali v roku 2007. Je to kópia sochy z Rio de Janeira. Postupne tu vybudovali kaplnku, sochu Jána Pavla II., terénne úpravy s výsadbou. Je odtiaľ pekný výhľad na Tatry. Dôvodom tejto stavby, podľa domácich, bola choroba syna staviteľa. Žiaľ, dieťa zomrelo. Zostal po ňom pomník.

Keď sme šli ku krížu, chceli sme čo najviac využiť autá. Vyšli sme takmer hore. Pri ceste späť sa kolesá áut zaborili do mäkkého položia. Ešteže sme mali so sebou lopatu. Pol dňa bol pred nami, tak sme si dohodli návštevu Šútovského vodopádu. Nebezpečné boli hlavne môstiky nad potokmi. Samotný vodopád bol už bez ľadu. Na zľadovatenom chodníku sme tancovali ako mladé kozlence.

Zapísal Peter.

Fotografie z podujatia Oravice.