Tlačivo pre 2% dane pre KST Žochár Topoľčany (2024).

Moravský Kras

Dátum konania: 7. 5. 2016

Termín: 5. – 8. 5. 2016

Nazbieralo sa nás 46. Autobus z Arrivy, šofér mladý, spoľahlivý. Išli sme najkratšou cestou. Mohli sme sledovať krajinu, pekne upravené obce, zaujímavé trasy pre cyklistov. Rekreačné zariadenie Čermák sme našli hneď. Vedúca nás čakala. Dostali sme kľúče od chatiek, bielizeň na prezlečenie. Chatky boli pre 4. Boli tam aj poličky na odloženie vecí – sparťanské vybavenie. Sociálky boli poblíž. Noc bola nádherná, obloha posiata hviezdami. Proti zime sme boli dobre vybavení aj vlastnými spacími vakmi.

6. 5. 2016

S malým meškaním odchádzame k Skalnímu mlýnu, kde máme rezervované vstupenky do Punkevní jaskyne. Vstupenka je len jedna a musí sa zaplatiť jednou sumou. Zvládli sme to. Vstup do jaskyne je vzdialený cca 1,5 km. Dá sa ísť aj motorovým vláčikom. Prvá časť prehliadky je na pešo. Dozvedáme sa klasické informáci o kvapľoch, obyvateľoch jaskyne…. Je to pekné, ale je to klasika. Híkať sme začali, keď sme vyšli na dno priepasti Macocha. Vítala nás klasická hudba. Pohľady na strmé zrázy priepasti porastené sviežou zeleňou boli nádherné. Klesli sme ešte trochu nižšie. Tu si nás rozobrali traja lodníci. Pramice mali elektrický pohon a ovládali sa vodnými dýzami. Plavili sme sa po úzkych kanáloch prírodných i umelo rozšírených. Ak máte šťastie na ukecaných lodníkov, aj sa zabavíte. Punkva nás vypľula v prístave, kúsok od vstupu. Vraciame sa k autobusu a dovybavujeme sa na pešiu túru. To už je s nami aj Sokolík s manželkou. Zastavujeme sa pri vstupe do Kateřinskej jaskyne. Pokračujeme k hornej Macoche. Pohľad do jej srdca je úchvatný. Zmätky či jesť alebo nejesť, piť, či nepiť. Schádzame k spodnej vyhliadke. Tiež pekné. Po príchode na asfaltkou je ďalšia dilema. Ísť na hrad Blansek. Je to hore a späť. Drvivá väčšina sa bola pri ňom pozrieť. Je to síce len ruina, ale zaujala. A už sa vydávame smerom k ubytovni. Dolina je prederavená jaskyňami. Mnohé z nich obdivujeme. Stretáme Moravákov, ktorí sú vykoľajení z toľkých Slovákov. Berieme si aj lieskové palice na večerné opekanie. Zastavujeme sa v reštauráci na začiatku Sloupa. Je tu aj starý vchod do Sloupsko-šošúvskych jaskýň. Obsluha mdlá ako prednáška o úlohe chrústov v dejinách. Zastavujeme sa pri skalnom útvare Hřebenáč. Visia z neho horolezci ako stuhy na májoch. Preskakujeme potok a vchádzame do tmy. V jaskyni Kúlna sa potok Sloup prepadáva do nižších poschodí. Pri Hřebenáči sa fotia natešení mladomanželia. Fotografovi odporúčam urobiť veľa snímkov, aby pri rozvode mali čo trhať. Jeho pohľad bol nevraživý. My teplejší sme si dali točenú zmrzlinu. Zastavili sme sa na miestnom cintoríne, kde sú, oddelene od ostatných náhrobné kríže rodiny Salmovej, odliate v ich rodinnej zlievárni. Bola to fakt pekná práca. Večer máme objednané ohnisko. Jedno z dvoch. Pri druhom sú bojovníci nejakého bojového umenia. Byť sa možno vedia, ale založiť oheň nevedia. Ešteže im ho založil Stano. Inak by zostali na studenej strave. O 22,00, po zaspievaní československej hymny, sme sa rozišli do chát.

7. 5. 2016

Aj dnes sme si pomohli autobusom. Vyhodil nás pri odbočke na Čertúv hrad. Stúpame hore a zrazu, že hrad. Kde? Bol čertovsky ukrytý v zemi. Niečo ako Pustý hrad pri Sklených Tepliciach. Chceli sme navštíviť aj Nový hrad, ale bol uzamknutý. Na bráne hromada zákazov. Vstup je len pre priaznivcov hradu. To sme jednoznačne neboli. Na skladisku dreva sme sa aspoň posilnili. Pokračujeme do Adamova a vedľa Svitavy sa dostávame do mesta rozloženom na kopcoch v úzkom údolí. Cyklistov je tu dostatok. Krčiem tiež, ale sme tak rozťahaní, že keď čelo nestojí, ostatní nemôžu. Konečne sa zrážame. V prvej krčme sa občerstvíme. Prvá krčma bola mladými vyhodnotená ako nevhodná pre nás. Druhá už nebola. Nie každému sa to páčilo. Pokračujeme strmo hore. Detvanka umýva pri garáži auto. Trochu meníme trasu. Ideme sa pozrieť na Alexandrovu rozhľadňu. Je to pekná stavba s výhľadom na Adamov. Teraz sa musíme dostať späť na červenú značku. Chceme vidieť vyhliadku Nad Švýcarkou. Nad Švýcarkou to asi bolo, ale pohľad bežný. Zastavujeme sa aj pri pomníku Jozefa Dekrét Matejovie. Sme hrdí na nášho rodáka. Nasleduje Kostolík. Priechodzia jaskyňa veľkých rozmerov. Kúsok za ňou je Býčia skala. Je to portál jaskyne, ktorá je zatvorená. Naše zvodné dievčence prehovorili zanedbaného jaskyniara, aby nám robil sprievodcu. Asi neboli až tak zvodné, keď si nakoniec vypýtal 40 Kč za osobu. Ale stálo to zato. Jaskyňa bez kvapľovej výzdoby, obrovské priestory. A tu sa pešie chodenie skončilo. Zavolali sme si autobus. Dohodli sme sa, že sa najeme v Adamove. Rozpŕchli sme sa po meste. Nechali sme si nato viac ako hodinu. Ledva sme to stihli. Obsluha rýchla ako šprint slimáka. Večer sa niektorí šplhúni šplhali na tyči. Ohniská boli obsadené, nuž sme sa stretli v jedálni. Hlučno bolo ako v úli, ale po odchode som nenašiel nikde med.

8. 5. 2016 Sloup – Sloupsko-Šošúvske jaskyne – Šošúvka – Holštejn – Pikova dáma – rázcestie

Balenie na etapy. Veriaci šli do kostola, nuž sa nakladali skôr. Všetci sa stretli pri kostole. Kupujeme si lístky a vchádzame do jaskynného systému. V minulosti bol poznačený majetkovými spormi. Šošúvska časť sa mne zdala krajšia, bohatšia na výzdobu. Bolo vidieť veľké zásahy človeka pri sprístupnení jaskyne. Na záver nám premietli film o love mamutov. Čakali sme na krutý boj. Ten neandertálec bol predkom Segala. Jedným pichnutím oštepa s kamenným hrotom dal dole dobre živeného mamuta. Cez Šošúvku, po poľných cestách sa dostávame pod hrad Holštejn. Skala je posiata lezcami. Oni nepadajú. Ani jeden nemal na hlave prilbu. Aj tento hrad sa prepadol. Veľa z neho neostalo. Prepad potoka bol v Rasovne, poblíž bol vstup do jaskyne Piková dáma. Vychádzame na lúku. Ľudia sa povaľujú na lúke. Autobus nás čaká o pár sto metrov ďalej. Nastupujeme. Tou istou trasou sa vraciame do reality.

Zapísal Peter

Fotografie z podujatia Moravský Kras.