logo KST Žochár Topoľčany

Japonská turistika

Dátum konania:  15. 10. 2016

Predpokladal som vyššiu účasť. Aspoň tých, ktorí sa sťažujú na náročnosť našich výletov. Prihlásených bolo 21, ale v troch autách nás odišlo 13. Prvá zastávka bola v Ivánke pri Nitre. Robotníci tam práve kopali ryhu, aby odvodnili múry kostola. Pripravenou olovnicou sme zmerali šikmosť veže. Šikmá je, ale písaných 151 cm ani zďaleka nedosahuje. Možno šikmejšie sú v Banskej Bystrici a či vo Vŕbovom. Oslovil som jedného z pracujúcich. Bol to správca farnosti. Otvoril nám kostol. Pri dverách nás prekvapila, popri iných daroch zeme, aj fľaša tuhého s pohárikom. Hanka neodolala. Alkohol nebol súčasťou výstavy, ale mal slúžiť brigádnikom. Kostol je zasvätený sv. Martinovi. Oltárny obraz však nezobrazuje Martina na koni, lež ako pri smrti odháňa diabla s vetou – choď preč, na mne žiadnu vinu nenájdeš. Kostol je NKP a je postavený v barovo-rokokovom štýle. Maľby v ňom sú novšieho charakteru a vitráže sa robili podľa návrhov Vincenta Hložníka. V cintoríne, ktorý obklopuje kostol, je ešte jedno malé mauzóleum. Je v ňom pochovaný Viliam Tóth, v rokoch 1869-71 bol štátnym tajomníkom ministra vnútra. Vo februári 1871 bol vymenovaný za ministra vnútra v Budapešti, kde zotrval do marca 1873. Slovákov nemal príliš rád. Pôvodné mauzóleum je obostavané novšou stavbou. Studený vietor fúka a ľuďom sa náš pobyt mimo auta zdá dlhý.

Druhá zastávka je na návrší nad Brančom. Stojí tu druhý najstarší pomník sv. Cyrilovi a Metodovi. Jeho autorom bol Gibala. Bol postavený na hraniciach Slovenského štátu a Hortyovského Maďarska. Svätci sú otočení chrbtom k Maďarsku a pozerajú sa do slovenskej zemi.

V Komjaticiach sme si okrem plánovaných železničných závor pozreli aj park, kde rastie krásny platan, ktorý bol v roku 2011 stromom roka. Park je pekne upravený.

Sochu Hrádockej Venuše sme našli v parčíku. Okolie nie je vábne upravené. Chceme sa dostať na miesto vykopávok, ktoré sa nazývajú Slovenskou Trójou. Žiadna tabuľka, smerovník, informácia. Museli sme si pomôcť domácimi. Z 15 ha územia zostalo len torzo. Padlo za obeť regulácii rieky Nitry v 50 tych rokoch. Skúmanie lokality sa začalo v roku 1923. Našlo sa veľa dôkazov o osídlení už z doby neolitu. Hradisko malo najväčší rozmach v období maďarovskej kultúry. Ak by študenti zo šurianskeho gymnázia neosadili 7 informačných tabúľ, málokto by si všimol zaujímavosť aspoň európskeho významu. Nezáujem zodpovedných inštitúcií o túto lokalitu je zarážajúci.

Máriačalád je rovnaká pesnička. V sedemdesiatych rokoch sa na kláštore vymenila strecha. Boli tu koncerty slovenskách spevákov: Duchoň, Kostolányová, Kociánová… Miesto je čarovné. A čo je tu teraz? Múry bez strechy, stromy vyrastajú z tehlových múrov, ktoré sa rozpadávajú. Ceduľa nás upozorňuje, že je to súkromný majetok a vstup je zakázaný. Z internetu sme sa dozvedeli, že dvojvežový kostol, ktorý bol podobný tomu v Marianke, bol počas vojny poškodený tak, že zanikol. Časti kláštora zdevastovali, keď ho používali ako sklad obilia a ako ovčinec. V jedálni vysekali strop s freskami, aby sa doň zmestil stroj na mletie žita pre dobytok. Takúto úctu máme ku kláštoru zo 16. storočia. Viac na informácií … .

V Podhájskej nás čakala naša členka Klaudia. Býva v Komárne a tak na naše túry sa má problém dostať. Chcela nás aspoň vidieť. Prehodili sme pár slov, obdarila nás tekutou hruškou a kávou. Rozišli sme sa so želaním do skorého videnia. Lístok si kupujeme len do vonkajších bazénov. Welnes je do 15,00 vypredaný. Trochu nám trvá, lež sa zorientujeme. Voda je teplá, niekde ešte teplejšia. Chceme veriť, že je aj liečivá. Máme čas sa aj najesť. Pri odchode sa kupujeme zmrzlinu. Jeden kopček stojí síce 0,60 €, ale je dobrá.

Som na rozpakoch, či Japonskú turistiku zaradiť aj na budúci rok. Spoznali by sme zasa nové zaujímavé miesta a zakončili by sme to zasa termálom. Tým, ktorým sa to páčilo, skúste ma prehovoriť.

Zapísal Peter.

Fotoalbum