logo KST Žochár Topoľčany

Ide vláčik motoráčik

Dátum konania:  29. 07. 2016

Anton Čamaj bol iniciátorom tohto podujatia. Aby nás bolo dosť, spojili sme sa s Modrým horizontom a tento nápad sme realizovali. Viezol nás historický motorový vlak s dvoma motormi a v strede sme mali k dispozícii štýlový bufetový vozeň a jeden drevený vagón s otvorenými nastupovacími plošinami.

1. deň

Vláčik bol pristavený pred 6,00 ráno. Ľudia vyškerení už len z jeho videnia. Natlačili sme sa do vagónov, spomínali na detstvo, špekulovali sme, ako otvoriť okno… Pohli sme sa na čas a na prvýkrát. Početná skupina technikov z Modrého horizontu mala všetko pod kontrolou. Zaujímavá cesta začala za Handlovou. Tunely, mosty, mestá a dediny pod nami. Prvá zastávka bola vo Zvolene. Väčšina šla na Pustý hrad. Cesta strmšia ale krátka. Všetci, ktorí sa na ňu vydali, ju aj zvládli. Na hrade sa stále pracuje. Je to pekné miesto pre zvolenčanov na krátku vychádzku, či na tréning. V Lídli pri stanici sme sa schladili zmrzlinami a nanukmi. Nikto nemeškal, nuž sa vláčik rozbehol 80 km rýchlosťou. Ďalšia zastávka bola v Banskej Bystrici. Časť išla na zrekonštruovanú kalváriu, časť do mesta. Nebanoval nikto. V Hronci nás čakal autobus, aby nás odviezol na miesto ubytovania v rekreačnom stredisku Poniklec. Už viac dní dopredu sme sa snažili získať od majiteľa zloženie izieb, aby sme predišli nepríjemnej vadenici pri rozdávaní kľúčov. Nepodarilo sa nám s ním spojiť. Vbiehame na recepciu, kde nám oznamujú, že majú pre nás pripravených iba 93 postelí a nás bolo 120. Chceme hovoriť s majiteľom, ten však nie je prítomný a býva v Bánovciach. S personálom sme si vymenili pár zdvorilostných viet a začali problém riešiť. V okolí nemajú voľné kapacity. Pýtame sa na matrace, prikrývky. Našťastie ich majú dostatok. Vyťahujeme matrace, rozkladáme ich v jedálni, na jedenástich chatkách sa pridávajú prístelky. Páter Frank dostal miesto v kancelárii. Prvá noc je zažehnaná. Zážitok bol aj na sprche, kde voda síce odtekala, ale o kúsok ďalej vyvierala.

2. deň

Ráno pred šiestou sme museli poupratovať jedáleň, aby sa mohli podávať raňajky. Autobusom sme sa odviezli k nášmu vláčiku, ktorý sa už nevedel dočkať odchodu. Škoda, že sme nemohli ísť na Zbojská a na Fabovu hoľu, ale trasu nám zmenili. Chceli sme vystúpiť v Závadke nad Hronom, len rušňovodiči nestihli zabrzdiť a postáli sme až v Heľpe, kde sme chceli naše pešie putovanie ukončiť v amfiteátri pri našom kultúrnom programe. V Heľpe si prezeráme zamknutý amfiteáter, kostol s pekne upraveným okolím a odchádzame do podhoria Nízkych Tatier. Skupina je dostatočne veľká, aby v nej nefungovala organizácia. Po počiatočných problémoch salaš-nesalaš, sme sa krajom kukuričného poľa rozbehli. Počasie pekné, výhľady tiež. Do lesa sa skrývame pred slnkom. Nachádzajú sa v ňom mnohé plody. Hríby, maliny, liečivé bylinky. V Závadke nad Hronom bola dobrá krčma. Občerstvili sme sa. Zaujala nás krytá plaváreň v dedine. Vláčik prišiel načas. Trochu sme sa strachovali v Hronci, kde nás nečakal autobus. Mnohí sa rozbehli pešo. O chvíľu sa vrátili sediac v autobuse. Šofér nevedel, kde má čakať. Večer sme opekali. Tí, čo nespali na posteliach v prvú noc, v druhú im to bolo umožnené.

3. deň

Lúčime sa s Poniklecom. Majiteľ stále nie je na príjme. Dohodneme sa mailom. Do obce prichádza vláčik po úzkokoľajnej železničke. Cesta do Čierneho Balogu je čarovná. V otvorených vagónoch Vás vyšibe žihľava. V Balogu navštevujeme malé múzeum, dozvedáme sa zaujímavé skutočnosti. Cesta do Lesnického skanzenu vo Vydrovskej doline už nie je taká pekná. V skanzene navštevujeme kôrovú kaplnku. Je malá a je v nej výstava drevených sôch. Páter Frank odslúžil sv. omšu pri miestnom amfiteátri. Expozícia múzea je priestranná, zaujímavá, dostatočne dlhá. Sú v nej umiestnené technické exponáty, dozvieme sa veľa nových informácií. Na úkor poznávania sme sa najedli. Iným vláčikom sme sa viezli späť. Počasie sa zmenilo. Niektorí boli opršaní. A zasa sedíme v našom vláčiku. Cesta späť ide cez Harmanec. Svetlo strieda tma. Prešli sme aj najdlhší tunel v SR, takmer 5 km dlhý. A že tunelári sú niečo nové. Rušňovodič sa snažil prísť skôr, ako bolo naplánované. V Handlovej mu to vysvetlili. Čakali sme tam takmer hodinu. Do Topoľčian sme prišli podľa harmonogramu.

Poďakovanie patrí klubu Modrý horizont, ktorí nás bezpečne vozili, obsluhovali v bufete. Poďakovanie patrí aj účastníkom, ktorí trpezlivo znášali nedorozumenia pri ubytovaní.

Zapísal Peter.

Fotoalbum.